Tímea Strnálová: Víťazstvo v šou mi otvorilo nové možnosti a darí sa mi!

Ako ovplyvnilo víťazstvo v šou Pečie celé Slovensko váš život?
Veľmi. Tento rok bol pre mňa naozaj úplne iný. Spočiatku, kým som sa rozhodla zabojovať v súťaži a vždy to bolo len o tom, že idem vyskúšať, že niečo napečiem ale že vypadnem prinajlepšom v treťom kole, som nemala v pláne otvoriť si vlastnú cukráreň. Ale dopadlo to úplne inak. Tak v Levoči, kde s rodičmi bývam a máme tam kaviareň, som si otvorila vlastnú výrobničku zákuskov. Odkiaľ dodávam výrobky svojim rodičom. Tak sa teším...

Lákadlom a zárukou kvality je teda zjavne pre ľudí aj vaše meno. Alebo sa mýlim?
Asi na tom niečo bude. Chodia ku mne ľudia z celého Slovenska. Boli u mňa zákazníci zo Žiliny aj z Trnavy a jeden pán prišiel naozaj len kvôli mne a mojim výrobkom.
 
Ako to bolo?
Niekedy počas leta mi napísal s tým, že chce odo mňa tortu pre svoju manželku. Ona o tom, že jej chystá takýto darček, vraj ani len netušila, a on bol ochotný kvôli torte za mnou vycestovať až z Prievidze. Bolo to od neho naozaj krásne a mňa potešilo, že chcel sladké prekvapenie pre manželku len odo mňa.

Kto vás do súťaže prihlásil?
Paradoxne som sa do nej prihlásila sama. Je to asi nečakané, lebo sa nepovažujem za človeka, ktorý by sa snažil príliš zviditeľňovať a byť na očiach verejnosti. Som však spontánna aj keď nie som - teda som spočiatku ani náhodou nebola kamarátkou s televíznymi kamerami.
 
Mali ste stres?
Spočiatku určite áno. Bola som utiahnutá do seba a všetkého som sa bála. Pre mňa to bolo určite vystúpenie z komfortnej zóny, ale stálo to za to.  

Ako dlho ste si na kamery zvykali?
Uff, bolo to veľmi dlho, podľa mňa som mala stres z kamier minimálne do piatej epizódy. Neskôr som sa začala trochu uvoľňovať a posledné štyri epizódy boli už aj pre mňa úplne v pohode a kamery a výrobný štáb som si postupne ani nevšímala. Takže si myslím, že keby som vtedy mala pred sebou ešte nejakých desať častí, tak som úplnou profesionálkou... (smiech) 

Keď porovnáte tretiu časť šou, v ktorej ste súťažili vy so súčasnou „štvorkou“, vidíte v nich rozdiel?
Je iná najmä v tom, že sú v nej iní ľudia. Jednoducho žiadna séria nebude taká istá ako tá pred ňou. Ale iná je aj v tom, že ľudia sa v nej už akosi profesionálnejšie správajú a na natáčanie chodia viac pripravení. Podľa mňa je táto šou zaujímavá aj v tom, že sa v nej stretli veľmi milí ľudia, ktorí majú talent.
 
Spomeniete si na svoj úplne prvý cukrárenský výrobok v živote?
Neviem presne, ale boli to asi medovníčky. Neskôr som asi skúšala palacinky a klasické muffiny. 

Kedy prišlo seriózne pečenie?
Nebudete mi veriť, ale s naozajstným pečením som začala len rok pred súťažou. Išla som tam teda s minimálnymi skúsenosťami. Prihlásila som sa s tým, že neviem, či vlastne viem piecť chutne a dobre. Ale keď sa mi darilo a „prechádzala“ som z kola do kola, zistila som, že to asi porote naozaj chutí.

Čím ste teda podľa vás „prevalcovali“ svojich súperov?
To netuším. Pamätám si stále len na ten moment, keď som bola v prvej epizóde a mali sme pripraviť rezy kardinál. Ja som však netušila, čo to je a či vôbec niečo upečiem a odovzdám porote.
 
Zjavne sa vám to podarilo...
Keď som videla výrobky, čo mali pripravené ostatní súťažiaci a potom som pozrela na ten svoj, naozaj som si myslela, že v súťaži vydržím nanajvýš do tretej časti... Takže to nebola podľa mňa žiadna sláva.  

Občas pri pečení experimentujete, alebo pečiete výlučne podľa receptov?
Pečiem  ajmä podľa kníh, ale začínam už aj experimentovať a upravovať si recepty podľa toho, ako mi vyhovujú.
 
Vymysleli ste už aj nejaký vlastný koláčik?
Zatiaľ ešte nie, ale už na tom pracujem a verím, že sa mi časom podarí aj napísať vlastnú kuchársku knihu.  

Vianoce sú už pomaly za dverami. Čo chutné na ne pripravíte?
Nebudem určite piecť suché pečivá a ani klasické tradičné koláčiky, lebo ma ich príprava nebaví a nemám na ne ani čas, lebo som na všetko sama. Chcem sa zamerať najmä na francúzske dezerty.  

Aký máte vzťah k Vianociam?
Mám ich veľmi rada, ale zároveň sa aj teším na to, že budem mať pred sebou zopár dní voľna. Neviem sa dočkať toho, že nebudem musieť ani len pohnúť prstom, ale len chytiť lyžicu a jesť zemiakový šalát od mamy.
 
A čo povianočná lyžovačka? Chystáte sa?
To uvidím, mám ešte po sviatkoch dosť veľa objednávok, takže si zrejme oddýchnem len počas Vianoc a potom už budem opäť naplno zarezávať.  

Pozitívom snáď bude, že budete mať – ako sviatočnú dekoráciu po svojom boku stromček.
Ten staviame len kvôli nášmu kocúrovi. Kým bol mladší, miloval sa naň šplhať, ale teraz je už trochu väčší, tak leží pod stromčekom a obdivuje ozdoby, alebo len tak pod ním spí. Myslím si, že keby sme mali tri mesiace stromček, určite by spal vždy len pod ním...  

A darčeky?
Tie si už zopár rokov nedávame, lebo všetci máme všetko, čo potrebujeme a keď niečo niekomu zachýba, proste si to kúpi. Tak sa vlastne obdarúvame kedykoľvek počas roka a nečakáme len na túto jedinú príležitosť. Vianoce podľa mňa totiž nie sú o darčekoch. Milujem na nich to, že sme spolu ako rodina.