Tragická nehoda Edity Gruberovej: Dcéry po roku rozpredali jej majetok

Narodila sa v bratislavskej Rači na Vianoce 1946, presne v čase, keď sa vinohradnícka dedina na východnom konci Bratislavy stala mestskou časťou. Do vienka umeleckú podporu nedostala a vyrastala skromne. Jej otec pil a ona sa naviazala na mamu. Únikom z tvrdej reality jej bol najmä spev – doma i v zboroch. "Vždy ma zachránil. Moja mama tiež rada spievala, od nej som dostala hlas. Spevom sme prevetrávali svoje duše," zhrnula poeticky vo svojej biografii.

Spev vyštudovala v rokoch 1961-1968 na bratislavskom Konzervatóriu. „Do školy som chodila aj chorá a kolegovia sa mi smiali, že sa úlohy učím do neskorej noci. Niečo vak naozaj dosiahnete len disciplínou,“ zhrnula v knižke. V opere debutovala ešte ako študentka postavou Rosiny v Barbierovi zo Sevilly na doskách SND, kam ju však napokon neprijali a tak hlas prepožičala banskobystrickej opere.

Keď začala osve jednať aj s Viedňou, muselo prísť nezvratné rozhodnutie - pobalili si pár vecí a ušli na autobus „na západ“.

Už v roku 1970 debutovala ako Kráľovná noci v Mozartovej Čarovnej flaute na prestížnej rakúskej scéne. „Keď som tam prvýkrát vošla, triasli sa mi kolená. Nevstúpila som do opery, ale paláca emócií. A to vo veľmi ťažkej dobe. Boli sme utečenci, moja matka bola chorá, manžel bez práce a dcéru som porodila prvý týždeň vo Viedni. Bol to poriadny náklad, ale vždy som mala a mám veľa energie. Som od prírody ťahúň, takže sme to všetko zvládli…“ prezradila po čase rakúskemu Kurieru.

Gruberová bola vydatá za slovenského hudobníka ŠTEFANA KLIMA, ktorý sa však v emigrácii vraj nedokázal presadiť a trpel depresiami a krátko po ich rozvode roku 1983 spáchal samovraždu. O rok neskôr zomrela aj matka Gruberovej, bez ktorej pomoci s výchovou detí by speváčka s dvoma dcérami nemohla pracovať na svetovej kariére. Ponor do tvrdej práce bol zrejme odnepamäti aj jej psychickou terapiou…

Jej neskorším životným partnerom bol mladší rakúsky dirigent a klavirista FRIEDRICH HAIDER (60, na fotke), s ktorým založili hudobné vydavateľstvo. Rozišli sa v roku 2007, no súkromie si vždy bedlivo strážila…

V mníchovskej opere, kde hviezdna sopranistka popri domovskej Viedni často vystupovala, sa s ňou na jar ´2019 rozlúčili symbolickou korunou (dnes už vydraženou – pozri vpravo). Len rok pred smrťou, v septembri 2020 ohlásila koniec kariéry, i keď zvažovala ešte rozlúčkové vystúpenie, popri Florencii aj v košickom Štátnom divadle, s ktorým intenzívne komunikovala. Zabránila mu však pandémia.

Milovala starosvetskú noblesu, aj preto zbierala starožitnosti - historický nábytok i šperky. Keď nespievala, pracovala v záhrade alebo čítala knihy, doma nemala počítač. „Páči sa mi byť staromódna. Virtuálny život ma nezaujíma. Preferujem realitu, skutočný život. Ten je dostatočne struhujúci,“ povedala. A skutočne bol, bohužiaľ, rovnako ako jej odchod. "Príčinou Editinej smrti bolo poranenie hlavy v dôsledku pádu v jej dome..." vyhlásil autor jej biografie ´Spev je môj dar´ Markus Thiel.

V operných kuloároch sa mihla informácia, že nešťastný pád bol do prázdneho bazéna.

lato v hrdle aj domácnosti - vzácnu Gruberovej pozostalosť v septembri vydražili. Od notových záznamov a fotografií, po maľby a starožitný nábytok, ktoré ju doma obklopovali na každom kroku. Majetnú pozostalosť, ktorú zdedili umelkynine dcéry, vydražili tento september za ich prítomnosti vo viedenskom múzejnom paláci a aukčnom dome Dorotheum. Umelecké kúsky predtým nechali odborne ohodnotiť.

Pre Gruberovú boli cenné najmä spomienkové a osobné predmety, ako napríklad spevník Richarda Straussa či osobný kalendár, v ponuke boli aj jej početné javiskové kostýmy či nezvyčajný náhrdelník z obdobia okolo roku 1900 vykladaný diamantmi, ktorý nosila len na vystúpenia.

Vzácne sú aj atmosferická krajinomaľba a portrét sopranistky ako dámy s kaméliami od viedenského maliara Ernsta Fuchsa, v ktorého dielach mala osobitnú záľubu a poznali sa. Na jar 1990 Fuchs napísal z Jeruzalema: „Dúfam, že čoskoro dokončím (dámu s kaméliami) v Zürichu. Potrebujem ešte 1-2 sedenia po prírode. To znamená, že úbohá Edita musí opäť ´sedieť´... Potrebujem tam život – duša umelca musí obraz prežiariť.“