Tůma a Pocisková si potrpia na vzdelanie. Aha, kde študujú ich deti

Známy pár má od septembra doma prváčku. Po Hektorovi nastúpila na povinnú dochádzku aj Lianka. Šarm píše o tom, že sa Tůma a Pocisková rozhodli pre špeciálnu školu. Nela neskôr vysvetlila, prečo ich ndali na štátnu a či sa jej nepáči vzdelávanie v týchto inštitúciách.

Čas neuveriteľne letí, už aj mladšie dieťa Nely Pociskovej a Filipa Tůmu (46) sedí v školskej lavici. Rodičia, prirodzene, zapísali šesťročnú Lianku do rovnakej súkromnej školy, do ktorej chodí jej brat Hektor (8). Keď sme sa pár dní pred začiatkom školského roka speváčky pýtali, ako dcéra prežíva blížiaci sa 2. september, odpovedala: „Aj sa trošku bojí, aj sa teší… Snažila som sa deťom vybrať školu, v ktorej by nielenže mali dostať úžasné vzdelanie, ale je tam aj veľmi prijímajúce prostredie. Na základe skúsenosti s Hektorom sa mi zdá, že to funguje. Lianka je skvelá baba, myslím si, že je aj pripravená posunúť sa zo škôlky, ktorá ju už nebavila, do ďalšieho levelu. Ona si sadne, kreslí, píše si, je naozaj šikovná, nebojím sa o ňu.“

Ako je Liana pripravená do školy? Čítajte ďalej.

Nela však priznáva, že to bude opäť veľká zmena. Už keď išiel do školy Hektor, „prekopalo to celý rodinný režim“. „Bude to ‚záhul‘, ale dúfam, že nepríde nejaký zásadný problém,“ dodala s úsmevom. Toho, že by sa jej mladšie dieťa cítilo v škole stratené, sa nebojí: „Lianka je absolútne vybavená do spoločnosti, je priebojná, samostatná a sebestačná. Má skvelú povahu, je to slniečko, dar z neba. Teší sa, baví ju život, ona proste chce a to je najdôležitejšie.“

Čím sa ešte škola, do ktorej chodia jej deti, odlišuje od štátnej? „Okrem toho, že majú trošku inú filozofiu aj v rámci výchovy, používajú pri učení rôzne iné metódy – na matematike napríklad Hejného metódu (dieťa má objavovať a hľadať riešenia úloh, pozn. red.), na slovenčine majú splývavé čítanie či používajú iné písmo, Comenia Script (jednoduché praktické nespojité písané písmo, pozn. red.). Dbajú tam tiež na hodnoty, ako je priateľstvo, dôvera, práca v kolektíve, kritické myslenie, a rozvíjajú v dieťati to, čo mu ide, a nedávajú ho dolu za to, čo mu nejde, ale sa ho snažia posilňovať.“ Vie, o čom hovorí, pretože Hektor, ktorý je teraz druhák, musel trochu viac zapracovať na písaní: „Na rozdiel od Lianky nikdy nechcel kresliť, nepísal, a tak nemal dobre vypísanú ruku, na tom musíme popracovať. Skrátka, myslím si, že si môžeme blahoželať, v našej škole je to iný svet. Pohoda.“

Aké má Nela spomienky na školu? Čítajte na poslednej strane.

Nela chodila do klasickej štátnej školy. Ako si na to spomína? „Nemám zlé spomienky, mala som síce trochu problém s matematikou, ale rada som chodila do školy. Ani nekritizujem žiadne štátne školy, myslím si, že je to veľmi individuálne. Mám kamarátov, ktorých deti chodia do vychýrenej súkromnej školy, jednej z najprestížnejších, ale chytia zlú pani učiteľku alebo deti, ktoré ich tam šikanujú, a tak idú do štátnej školy, kde sú najšťastnejšie na svete. Takže to nechcem dávať do jedného balíčka, u každého funguje niečo iné. Alfa a omega je pani učiteľka.“

A na záver – bola Nela to snaživé, neustále sa hlásiace dieťa? „Vždy mi záležalo na tom, aby som mala dobrý priemer, mávala som samé jednotky, ale extrémna bifľoška som nebola. Nehlásila som sa vždy odušu, to nie, to sme neznášali,“ dodala so smiechom.

FOTO rodinky nájdete v GALÉRII