Výnimočná Jane Austen: Dala svetu rodinný román, vlastnú rodinu nezaložila
23. 2. 2019, 20:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 11:41)

Anglická spisovateľka Jane Austen sa narodila 16. decembra 1775 v Steventone, v grófstve Hampshire. Otec George Austen pochádzal z bohatej rodiny obchodníkov s vlnou, no celé generácie všetok majetok dedili najstarší synovia, preto jeho rodinná vetva postupne schudobnela.

Zdroj: Profimedia
328627237
V roku 1774 sa George oženil s Cassandrou Leighovou, ktorá do manželstva priniesla neveľké dedičstvo po matke. Postupne sa im narodilo osem detí. Druhá najmladšia Jane mala šiestich bratov a jedinú sestru Cassandru.
Dýchla na ňu smrť
Atmosféra v rodine Austenovcov bola „otvorená, príjemná a mierne intelektuálna“. Spoločensky boli uznávaní, v dome sa často viedli debaty na rôzne témy. Keď mala Jane osem rokov, reverend Austen poslal obe dcéry do Oxfordu k učiteľke Ann Cawleyovej, ktorá sa aj so svojimi žiačkami presťahovala do Southamptonu, kde obe ochoreli na týfus a Jane takmer zomrela. Nasledujúci rok sa sestry vzdelávali doma a v roku 1785 nastúpili do internátnej dievčenskej školy v Readingu. Školné za dve študentky však bolo nad finančné možnosti rodiny, a tak sa na Vianoce 1786 sestry vrátili domov.
Tolerantný otec
O ďalšie vzdelávanie Jane a Cassandry sa staral otec a bratia. Jane mala voľný prístup k otcovej bohatej zbierke kníh a do knižnice rodinného priateľa Warrena Hastingsa. Prvé básničky a krátke príbehy z rodinného života napísala ako jedenásťročná, v štrnástich si trúfla na satirickú úvahu vo forme listov Láska a priateľstvo a o rok neskôr bol na svete 34-stranový rukopis História Anglicka s 13 kresbičkami sestry Cassandry, v ktorom parodovala populárne knihy o dejinách. V osemnástich sa Jane rozhodla, že písaním začne zarábať.
Zdroj: Profimedia
342323102
Prvé seriózne pokusy
Jane sa odhodlane pustila do písania. Väčšinou pracovala súčasne na viacerých románoch, mnohé však nedokončila alebo sa k nim vrátila neskôr. V roku 1801 sa rodina presťahovala do Bathu. V prostredí kúpeľného mesta Jane čerpala inšpiráciu pre svoje romány. Detailne a mierne ironicky, no zároveň láskavo v nich zachytila život svojej spoločenskej vrstvy – návštevy u príbuzných a známych, plesy a občasné výlety do Londýna.
Všetko z pohľadu ženy, pretože v čisto pánskej spoločnosti nikdy nebola a netušila, o čom sa muži rozprávajú. Hrdinky jej románov boli mladé, slobodné ženy zo strednej a z vyššej vrstvy, pre ktoré bol výhodný sobáš jediná možnosť, ako si zabezpečiť sociálnu istotu a spoločenské postavenie.
Neľahká cesta k úspechu
Podľa životopiskyne Claire Tomalinovej boli prvé hrdinky kníh Jane Austenovej sexuálne predátorky, ktoré využívali svoju inteligenciu a šarm na manipulovanie s milencami, priateľmi a s rodinou. Keď mladá autorka chcela uspieť u vydavateľov, musela zmierniť. Ako prvý predala román Northangerské opátstvo, v roku 1803 zaň dostala 10 libier, no vydavateľ ho nakoniec zamietol.
Súhlas s vydaním na vlastné náklady dostal až o sedem rokov prepracovaný román Elinor a Marianne, ktorý vyšiel anonymne v roku 1811 pod názvom Rozum a cit a Jane na ňom zarobila 140 libier. Nasledovali romány Pýcha a predsudok a Mansfieldské sídlo, ktorý sa do pol roka vypredal. Za života autorky vyšiel ešte román Emma v roku 1815.
Zdroj: Profimedia
372563277
Čriepky zo súkromia
Informácií o živote Jane Austenovej je poskromne. V roku 1809 sa s matkou a so sestrou presťahovali z Bathu do pokojnejšieho Chawtonu. Z vyše tritisíc listov, ktoré za svoj život napísala, sa zachovalo len 161. Mnohé adresovala sestre Cassandre, ktorá v roku 1843 väčšinu z nich spálila a zvyšok roztrhala, pretože nechcela, aby zničili legendu o „dobrej tichej tete Jane“.
Jane Austen písala o láske, ale sama šťastie v láske nemala. Keď mala dvadsať, padla do oka Tomovi Lefroyovi, ale odmietla ho. Lefroy sa neskôr stal významným írskym politikom a sudcom. V decembri 1802 ju požiadal o ruku o šesť rokov mladší Harris Bigg-Wither. Najprv súhlasila, na druhý deň zásnuby zrušila.
Ignorovala chorobu
Začiatkom roku 1816 sa Jane necítila dobre, ale podcenila varovné signály. Tvrdila, že je to len žlčník a reuma, a pracovala ďalej až do polovice marca 1817. Keď zoslabla natoľko, že nevládala chodiť, sestra a brat ju odviezli do Winchesteru, kde sa mala liečiť. Bolesti však už boli také neznesiteľné, že smrť pre ňu bola vykúpením.
Zomrela 18. júla 1817 vo veku 41 rokov a je pochovaná vo Winchesterskej katedrále. Podľa retrospektívnej diagnostiky mohla trpieť Addisonovou chorobou, niektorí odborníci však dospeli k záveru, že to mohol byť aj Hodgkinov lymfóm, čiže rakovina lymfatických uzlín.
Autor: Jana Brožíková
Foto: Profimedia.sk