Výnimočné ženy: Anny Ondráková mohla hrať v Hollywoode, ale život všetko zmenil...

Anna Sophie Ondráková sa narodila 15. mája 1902 v poľskom Tarnove. Detstvo prežila v chorvátskej Pule, Terezíne a Prahe, kde otec Bohumír slúžil ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády. So staršími bratmi Tomášom a Jindřichom trávila prázdniny u starých rodičov na Morave, odkiaľ pochádzala ich matka.

Anna už ako malé dievča vystupovala v divadle a chodila na balet. Keď sa rodina usadila v Prahe, vďaka manželovi herečky Antonie Nedošinskej ju prijali ako elévku do Švandovho divadla. O tom, ako sa dostala k filmu, koluje niekoľko teórií. Podľa jednej sedela na lavičke a odmietla ustúpiť filmárom, tak z nej urobili jednu z postáv. Podľa inej teórie ju odporučil vtedajší podnájomník Ondrákovcov, herec a režisér Rudolf Myzet, ktorý neskôr pôsobil v Hollywoode.

Sedemnásťročná Anna sa prvýkrát objavila vo filme Palimpsest, ktorý režíroval Karel Lamač. Od otca, ktorý mal iné predstavy o budúcnosti jedinej dcéry, vraj za to dostala výprask. Anna však vyhlásila: „Plávam ako ryba, jazdím ako kovboj a urobila by som všetko, keby to film vyžadoval.“ Otec zmenil názor až po úspechu filmu Dáma s malou nožkou. Anna začala žiť s Karlom Lamačom, chcela sa vydať a mať deti, on jej však manželstvo iba sľuboval, no nikdy ju nepožiadal o ruku.

Annu si všimli zahraniční filmári, nakrúcala v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku a Veľkej Británii. Prechod na zvukový film nebol problém, pretože plynule hovorila po nemecky, francúzsky a anglicky. Na titulkoch malo jej meno podobu Anny Ondrakova alebo Anny Ondra. V roku 1929 dokonca hrala v dvoch filmoch Alfreda Hitchcocka – Jej spoveď, ... a neuveď nás do pokušenia. Jej posledným českým filmom bol Dôvod k rozvodu s Adinou Mandlovou a Oldřichom Novým z roku 1937.

Anna sa pomaly blížila k tridsiatke a túžila mať rodinu. Po nenaplnenom vzťahu s Karlom Lamačom do jej života vstúpila nová láska. V roku 1930 sa zoznámila s úspešným nemeckým boxerom Maxom Schmelingom. Zosobášili sa 6. júna 1933 a Anna sa natrvalo usadila v Nemecku. V roku 1936 prišla ponuka z USA na rolu v jednej z prvých verzií Juh proti Severu. Odmietla, lebo bola tehotná, ale pri autonehode potratila a už nemohla mať deti.

Počas 2. svetovej vojny sa nacisti snažili zneužiť popularitu Schmelingovcov k propagande. Ich tváre sa objavovali na fotografiách spolu s Goebbelsom a Hitlerom – blondínka Anna ako typická árijka, boxerský šampión Max ako superman. S nacistami však nikdy nespolupracovali. Max odmietal členstvo v nacistickej strane, preto ho odvelili na front, kde bol zranený a v lazarete takmer zomrel na úplavicu. Napriek tomu Schmelingovcov po vojne obvinili z kolaborácie. Max musel zaplatiť vysokú pokutu, na Annu bol v Československu vydaný zatykač.

Až o 40 rokov neskôr vyšlo najavo, že Schmelingovci tajne ukrývali dvoch židovských chlapcov a zachránili im život. V roku 1949 sa presťahovali do Hollenstedtu neďaleko Hamburgu a založili farmu na chov noriek. Max sa neskôr stal manažérom spoločnosti Coca-Cola, Anna nakrútila vyše 90 filmov. Do Československa sa už nevrátila a Max jej domovinu nikdy nevidel. Zomrela v Hollenstedte 28. februára 1987.