Výnimočné ženy: Milovaná aj nenávidená Lída Baarová si zničila život láskou

Ludmila Babková (vlastným menom) sa narodila 7. septembra 1914 v Prahe. Študovala herectvo na konzervatóriu, v českom filme debutovala v 17 rokoch. Jej mama hrala v divadle, mladšej sestre Zorke Janů takisto učarovalo javisko. Prvou láskou Lídy Baarovej bol režisér Karel Lamač. No len čo filmári objavili jej talent, presťahovala sa v druhej polovici 30. rokov za väčšou kariérou do Berlína.

Po boku herca Gustava Fröhlicha si zahrala v niekoľkých filmoch hlavnú rolu, ale zažiarila najmä v snímke Barkarole. Keď ju oslovil na spoluprácu Hollywood, odmietla. Po rokoch svojmu životopiscovi Josefovi Škvoreckému s ľútosťou priznala: „Mohla som byť slávna ako Marlene Dietrich.“ Po zásnubách s Fröhlichom sa spolu presťahovali do domu, ktorý stál neďaleko rezidencie ministra propagandy Josepha Goebbelsa. A hoci sa krásna herečka páčila aj Hitlerovi, stala sa ministrovou milenkou!

Keď nevera praskla, manžel ju opustil, no ešte predtým Lída potratila a už nikdy nemohla otehotnieť. Na príkaz Hitlera musela Nemecko v roku 1938 opustiť, lebo nesúhlasil, aby sa Goebbels s manželkou Magdou rozviedol. Tento vzťah sa Líde vypomstil, hoci ho zľahčovala: „Jediné, čím som sa previnila, bolo to, že som sa zamilovala do nesprávneho muža.“

Lída Baarová prestala kvôli nacistom dostávať veľké roly, ochotne ju však nahradili kolegyne ako Dana Medřická či Adina Mandlová. Ju, ktorej núkal sedemročný kontrakt Hollywood! Neskôr to odmietnutie pokladala za svoju najväčšiu chybu. Odcestovala do Talianska, ale ešte pred koncom vojny sa vrátila do Prahy. Nakrútila niekoľko filmov a jej rodina si žila nad pomery v luxusnej vile. Lenže povesť Goebbelsovej milenky jej privrela dvere barrandovských ateliérov, preto opäť zamierila na juh. Keď sa z Talianska vrátila do protektorátu, nakrútila kasový trhák Dívka v modrém.

Keď sa na konci vojny Baarová dozvedela, že Hitler aj Goebbels spáchali samovraždu, rozhodla sa emigrovať. V Nemecku ju zajali Američania a vrátili do Prahy, kde bola obvinená z kolaborácie s fašistami. Takmer rok a pol strávila na Pankráci. Vraj potopila viacerých kolegov, napríklad Vlastu Buriana, aby sa dostala na slobodu.

Z Pankráca prišla Lída domov na Štedrý deň v roku 1946. Jej matka medzitým na výsluchoch dostala infarkt, jej labilná sestra Zorka, ktorú z pomsty vyhodili z divadla, spáchala samovraždu. Komunisti dovolili Baarovej, ktorej nikto nedokázal spoluprácu s nacistami, odísť za hranice. Ešte predtým sa tajne vydala za Jana Kopeckého, ktorý ju dostal z väzenia. Založili spolu kočovné bábkové divadlo a emigrovali do Rakúska, Lída sa prefarbila na blond, ale nevedeli nájsť žiadnu prácu. Pred biedou ich nezachránil ani odchod do Argentíny. A tak Lídu opäť zlákalo Taliansko, a keďže manžel zostal v Južnej Amerike, v roku 1956 sa rozviedli.

V Taliansku si Baarová zahrala napríklad vo Felliniho snímke I Vitelloni z roku 1953. No o štyri roky sa jej filmová kariéra definitívne uzavrela. V roku 1958 si vybrala za svoj domov Salzburg. Chorej a psychicky zlomenej ženy sa ujal rodák z Opavy, doktor Kurt Lundwall a vo svojom sanatóriu ju liečil zadarmo. Keď ako-tak vyzdravela, vydala sa za neho v roku 1969. No keď o tri roky zomrel, zostala opustená, zatrpknutá a neskôr aj zbavená svojprávnosti. Jej jediným spoločníkom sa stal alkohol, navyše trpela Parkinsonovou chorobou. Zomrela 27. októbra 2000 v Salzburgu.