Vyznanie, ktoré chytí za srdce: Čo povedala Kveta Horváthová na vzťah s manželom? (VIDEO)

V rozhovore prezradila, čo ich drží s manželom pokope tak dlho a ako vychovávajú svoju dcéru Paulínku. Otvorene priznala, čo pre ňu znamenalo to, keď jej dali vo Farme stopku.

VIDEO: Báječná minútka s Kvetou Horváthovou

Už roky moderujete Teleráno. Máte nejaký tip, ako byť ráno svieža?
Nemám, asi som ten typ, ktorý keď sa ráno zobudí, je schopný hneď fungovať. Či je to o štvrtej alebo o ôsmej. Je pravda, že príjemnejšie sa mi prebúdza v letných mesiacoch, keď je od skorého rána svetlo a teplo ako v zimných…

A čo káva, sprcha?
Každé ráno si doprajem sprchu a raňajky ešte doma a kávičkujem po piatej hodine s kolegami v práci. Ale zrejme najdôležitejším ranným životobudičom je pre mňa fakt, že sa na každé vysielanie, hostí a kolegov vždy teším.

Keď máte ranné vysielanie, kto sa postará o dcérku?
Môj manžel. Nachystá raňajky, desiatu a odprevadí Paulínku do školy.

Vaša dcéra bude mať jedenásť rokov, čiže puberta sa blíži. Už sa to prejavuje?
Niekedy je ešte veľmi detská, vidím to, keď sa blížime k hračkárstvu alebo pozeráme nejakú rozprávku. Teraz mala chvíľu obdobie, keď sa jej páčilo všetko s jednorožcami – mali sme doma tričká, pyžamá, plyšové jednorožce... Ale keď niekedy rozpráva, čo bolo v škole a čo zažila s babami, hovorím si, že z toho môjho dievčatka už rastie žena.

Kliknite do GALÉRIE pod článkom.

Ste skôr kamošky alebo máte jasnú hranicu rodič-dieťa?
Spolu s manželom sa snažíme, aby naša výchova bola vyvážená. Na jednej strane sme kamaráti, partneri, ktorým sa Paulínka nebojí povedať svoj názor, zdôveriť sa s tým, čo cíti, čo prežíva… Na druhej strane je rovnako dôležité byť aj prirodzenou autoritou, aby dieťa malo isté hranice.

Kto je vo vašej rodine „generálom“?
U nás sa o všetkom rozprávame, nedá sa povedať, kto je generálom, teda tým, kto v konečnom dôsledku rozhodne. Snažíme sa aj Paulínku viesť k tomu, aby bola schopná povedať svoj názor, vypočuť i názory druhých, zvážiť všetky možnosti a pozrieť sa na situáciu či problém z viacerých uhlov pohľadu…

V auguste bude dvadsať rokov, čo ste s vaším mužom manželmi. Máte recept na šťastné a spokojné manželstvo?
Žiadny univerzálny recept neexistuje, pretože každý človek je originál a každý vzťah je jedinečný. A v ňom by sme sa mali naučiť rovnako prijímať, ako dávať. Rovným dielom sa starať o vzťah. My sa s mojím mužom napríklad radi spolu smejeme, rozprávame o všetkom – o príjemnom aj nepríjemnom, spolu chodíme na nákupy, do kina. Viem, že keď prídem domov z práce a niečo ma trápi, môj manžel si ma vypočuje a povie mi názor na celú situáciu. Vie sa so mnou tešiť i smútiť a ja robím to isté voči nemu. Človek musí nájsť spriaznenú dušu.

Po troch mesiacoch randenia ste sa vzali. Vedeli ste hneď, že je to ten pravý?
Nevedela, ale to neviete pri žiadnom vzťahu. Každý, či trvá pár mesiacov, alebo rokov, je lotéria. Mala som 22 rokov a môj muž 28, keď sme sa dali dokopy. Naše randenie bolo krátke, ale veľmi intenzívne. Obaja sme mali pocit, že k sebe patríme a že chceme spolu prežiť celý život.

Ako to zobralo okolie?
Mnohí moji kolegovia a kamaráti si v tom čase ťukali na čelo a pýtali sa ma, či sa musíme zobrať, či spolu čakáme dieťa. Ja som im vtedy povedala: „Áno, musíme, lebo sa chceme.“

Čo je pre vás vo vzťahu najdôležitejšie?
Opäť to nie je len o jednej veci. Podľa mňa ide o vzájomnú príťažlivosť, úctu, schopnosť robiť aj kompromisy, o to dokázať vypočuť toho druhého, vyznávať rovnaké hodnoty…

So svojou sestrou Luciou Barmošovou máte dobrý vzťah. Obe ste moderátorky, vy tá staršia. Učili ste ju?
Vôbec. Každá si išla svojou cestou. Aj keď sa obe venujeme moderovaniu, naša práca je rozdielna.

Hrávali ste sa aj v detstve na moderátorky?
Odmalička som chodila na recitačné súťaže, do Detskej rozhlasovej dramatickej družiny v Slovenskom rozhlase, po kastingoch, hrala som malé úlohy v detských inscenáciách, rozprávkach, účinkovala v rozhlasových hrách, ako tínedžerka som moderovala reláciu Cŕn-Cŕn v STV. Lucka zas bola šéfredaktorka školského časopisu, neskôr pracovala v TASR, venovala sa spravodajstvu v istom rádiu a napokon sa rozhodla aj pre štúdium žurnalistiky.

Gény ste zdedili po rodičoch?
Naša mama je pedagogička, roky sa venuje amatérskemu bábkovému divadlu, posledné obdobie je aj členkou jedného ochotníckeho divadla, takže asi sme nejaké tie gény podedili. Úžasné bolo, že nás rodičia vo všetkom podporovali a do ničoho nemuseli nútiť. Takto by som chcela postupovať aj pri svojej dcére. Budem sa ju snažiť podporovať v tom, čo ju bude baviť a čo sa jej bude páčiť.

Už k niečomu inklinuje?
Čo sa týka koníčkov, Paulínka chodí päť rokov na plavecké tréningy, dva roky sa venuje brejkdensu. Rada relaxuje pri maľovaní, modelovaní z hliny, lepení, vyrábaní darčekov a rôznych predmetov. Vo voľnom čase sa jej izbička mení na kreatívnu dielňu. A keď sa jej pýtame, čím by raz chcela byť, odpovede sa, čo je v jej veku prirodzené, menia. Donedávna chcela byť stomatologičkou. (Smiech.)

Aké máte pracovné plány v novom roku?
Žiadne konkrétne pracovné plány nemám. Aj naďalej by som sa mala divákom prihovárať v reláciách Teleráno a Reflex.

Farma vám nechýba?
Klamala by som, keby som tvrdila, že mi svojím spôsobom nechýba. Tento projekt bol súčasťou môjho života sedem rokov, počas ktorých som nakrútila deväť sérií. Vďaka Farme som spoznala veľa milých ľudí, navštívila nádherné miesta na Slovensku, zažila situácie, ktoré v štúdiu nezažijete. Po siedmich rokoch som mala voľnejšie leto, čomu sa potešila aj Paulínka, lebo sme počas prázdnin spolu trávili všetky víkendy. Oddýchla som si, mala viac času pre rodinu i pre seba. Všetko je tak, ako má byť.

Dali ste si novoročné predsavzatie?
Nedávam si žiadne. Menšie predsavzatia alebo ciele si však dávam počas roka, niekedy aj viackrát do týždňa. Sú to zväčša maličkosti, ktoré sú reálne a dajú sa splniť. Napríklad, že tento týždeň by som si mala nájsť viac času pre kamarátov alebo zájsť s rodinou do prírody, či ísť si zacvičiť a podobne.

Aká je v skutočnosti?
KVETKA prišla na rozhovor o hodinu skôr, lebo vraj neznáša, keď niekto mešká, preto si na to dáva pozor aj ona. Zatiaľ si sadla do kaviarne, vytiahla hrubú knihu a čítala. Po tom, čo skončila moderovanie Farmy, má viac času pre seba, svoje koníčky, priateľov a rodinu. A je to na nej i vidieť. Kvetka pôsobí oddýchnuto, vyrovnane a šťastne.

Autor: Natália Šepitková
Foto: Lýdia Czakó