Z bane pred kameru: Tomka z Dunaja sedem rokov fáral v podzemí!

Predtým, než sa naplno oddal herectvu, pracoval na miestach, ktoré s umeleckým svetom nemali absolútne nič spoločné – sedem rokov totiž strávil v bani. A vôbec to neľutuje. K herectvu mal kedysi ďaleko – osudovú príležitosť najprv odmietol. Až neskôr pochopil, že pred ňou nemá utekať.

Kedysi sa Igor Kasala musel prebíjať oveľa drsnejšou realitou a má za sebou poriadne pestrý život. Pracoval v reklame, sedem rokov fáral v bani a profesionálne herectvo spočiatku odmietal. Už ako chlapec mal blízko k umeniu. Miloval prednes, rád kreslil a sníval o štúdiu na umeleckej škole. Lenže rodičovská predstava bola iná – umenie vnímali ako výsadu pre „deti umelcov“, a tak mu odporučili technický smer. Po maturite z elektrotechniky nastúpil do reklamy, no po narodení dieťaťa potreboval stabilnejší príjem. Vtedy padlo rozhodnutie, ktoré by od neho čakal len málokto.

Igor sa rozhodol zamestnať v bani. Sedem rokov tvrdej fyzickej práce v podzemí mu však nepriniesli len mozole. „Z človeka, ktorý mal rád knihy a javisko, sa stal niekto, kto si vie sám opraviť elektrinu, pracovať s drevom a zvládne manuálne výzvy. Dnes z toho čerpám každý deň,“  povedal pred časom pre náš časopis a s rešpektom porozprával o skúsenostiach, ktoré ho formovali. Ani počas baníckych rokov však nezanevrel na divadlo. Naopak, pravidelne účinkoval v ochotníckych súboroch a divadelná vášeň mu pomáhala prežiť aj ťažké dni v práci.

Prvú ponuku z profesionálneho divadla odmietol. Obával sa, že ho herectvo ako zamestnanie omrzí. Dnes s úsmevom hovorí o mladíckej naivite. Druhú šancu už neprepásol a zakotvil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Na televíznych obrazovkách sa objavil vo viacerých menších úlohách, no až postava čašníka Tomku mu priniesla zaslúžený priestor. Aj preto, že o ňu bojoval z východu krajiny, nebolo to jednoduché. „Bratislava je od Prešova poriadne ďaleko. Musel som viacero televíznych projektov odmietnuť len kvôli vzdialenosti a časovým možnostiam,“ priznal otvorene.

 Postava čašníka Karola Tomku je dnes pre neho stelesnením profesionála so srdcom na správnom mieste. Igor ju hrá s ľahkosťou, ktorá vychádza z dlhoročnej divadelnej praxe. A hoci mu sedia aj drsnejšie postavy, túto si obľúbil. „Najradšej hrám záporákov, lebo sú farebnejší, ale Tomka má v sebe noblesu, ktorá ma baví,“ povedal.