Zdena Studenková: Nikdy som nemala vzťahy založené na tom, že niekomu pochlebujem

A práve ten jej môžu mnohé ženy závidieť. Pred časom porozprávala v podcaste Ľudskosť úprimne o starnutí, hereckej práci, o mzdách v divadle aj o dcére.  

Herečka je akčná a nezastaviteľná a bola príliš mladá na materstvo a práve narodenie dcéry Simony jej mohlo zmariť všetky plány. „Prežila som si nepríjemné tehotenstvo, lebo som ležala takmer osem mesiacov so zdvihnutými nohami,“ prezradila herečka úprimne. Tak aby sa nebudila, naučila sa vyšívať a prečítala veľa kníh. „Bolo to pre mňa strašné. Som a bola som vždy akčná, tak keď mala Simonka štyri mesiace, začala som pracovať.“ O Simonku sa teda starala Zdenina mama, aj keď jej to vraj nebolo príliš po vôli. Mala vtedy len 46 rokov, tak bola na babku primladá. Tak jej Zdena musela na starostlivosť finančne prispievať. Zdena povedala, že to bolo pre ňu veľmi výhodné.

Napriek tomu, že sa herečka nikdy netajila tým, že nebola nastavená na dieťa, dnes je to úplne inak: „Mojej dcére deň čo deň volám, starám sa o ňu a dokonca jej nosím aj jedlo. Ale myslím si, že ženský život nekončí tým, že žena porodí...“ Kedy si však k dcére našla cestu? „Nebolo to o tom, že by som so Simonou nebola,“ povedala. „Ale keď som bola na skúške alebo večer na predstavení starala sa o ňu mama. Ja som Simonke každý deň čítala alebo vymýšľala rozprávky.“

Pre Zdenu Studenkovú je práca všetkým. Tvrdí však, že herečky nemajú na Slovensku dostatok príležitostí realizovať sa. „Sú zašuplíkované. Denne natočia 25 obrazov, ale neprispievajú k aktívnej tvorbe,“ uvažuje.
Herečka je známa tým, že si nedáva servítku pred ústa a povie, čo si naozaj myslí. To sa však nemusí páčiť režisérom či producentom: „Nikdy som nemala vzťahy založené na tom, že niekomu pochlebujem. Keď si niekto myslí, že ma potrebuje a ako herečka mu dám presne to, čo odo mňa chce, tak mi prácu ponúkne. A ak je niekto predpojatý len kvôli tomu, že ja poviem svoj názor a jemu sa nepáči...? Je to jeho problém.“

Vždy úprimná herečka si nedáva servítku pred ústa ani pokiaľ ide o platy umelcov a hovorí o tom na plné ústa. Povedala napríklad, že v Národnom divadle herci vo štvrtej kategórii dostávajú od tisíc do dvetisíc eur (v roku 2022, pozn. redakcie). „Ale keď sa rozprávate s nejakým podnikateľom, myslí si niečo úplne iné a že zarobíme aspoň 5 tisícok. A ja? Začnem sa smiať.“ V úprimnosti - čo sa divadla týka, Zdena pokračuje ešte ďalej: „Keď sa ma spýtajú, čím sa v divadle líčim, tak odpoviem, že svojimi šminkami. V divadle síce šminky vizážisti majú, ale sú také... Hm... Ja si ich na tvár nedám.“

Charizmatická herečka svoju podobnosť s mamou Gertrúdou nezaprie. Pochovala ju pred viac ako šiestimi rokmi a tvrdí, že až s odstupom času si uvedomuje, že má jej gestá, jej pohyby. „Správam sa ako ona a robím to, čo som na nej neznášala,“ smeje sa. „Branko to vníma. Keď urobím niečo, čo robievala aj ona, tak mi len povie že ,Gertrúdy´...“ Tak je podľa nej dôležité, aby si človek uvedomoval sám seba práve cez tieto veci a vedel, ako sa prejavuje.

Zdena Studenková patrí medzi najlepšie slovenské herečky. Na javisku pôsobí už desiatky rokov a verejnosť po informáciách z jej súkromia baží. Nájdu sa však takí, čo striehnu na „prešľapy“ a živia sa z nich: „Všetci si myslia, že som voči bulváru a nepravdivým informáciám o mne obrnená,“ hovorí. „Nie je to tak, ja mám len jedinú možnosť a tou je nereagovať. Ale ani nečítam žiadne komentáre na moju osobu. To by som si musela vpáliť guľku do hlavy.“ Ale je to podľa nej aj o tom, že vie, aká je a pozná svoju cenu. A hlupáci, ktorých nám priniesla demokracia a ktorí si myslia, že môžu v anonymnom prostredí internetu beztrestne hovoriť o všetkom a osočovať každého jej sú ukradnutí. „Tak preto tieto veci nečítam a snažím sa ich vyvarovať. Lebo koniec-koncov by som sa musela zblázniť, keby som si mala všetko pripúšťať. Nemôžem byť zadobre s každým a ani nechcem byť zadobre s každým. Ľudia, ktorí vedia len hejtovať, alebo majú na veci len povrchný pohľad, ma nezaujímajú...“
 

Aj napriek tomu, že Zdena oslávi len za pár dní okrúhle narodeniny, vyzerá stále dobre. „Dôležité je, aby som zostarla v takej podobe, ako to chcem ja. Mohla by som mať 200 kíl a mohla by som si nechať narásť chlpy pod pazuchou. Ale toto nie je moja cesta.“ Aj jej mama bola taká a dokonca im kedysi vo štvrti, kde spolu bývali, hovorili, že sme dámičky. Tak Zdena tvrdí, že to má v krvi. Nevyjde neupravená na ulicu, lebo ľudia, ktorí ju stretnú si to nezaslúžia. „Ale je to aj o tom, že človek by mal - keď sa ráno pozrie do zrkadla, byť so sebou spokojný. Lebo to je taká reťaz. Keď sa na seba pozriete s tým, že zle vyzeráte, dostanete depresiu a okolie vám automaticky dá spätnú väzbu. Ja to tak nemám rada. Rada sa smejem, mám rada kontakt s ľuďmi a na to sa musím cítiť dobre a byť spokojná sama so sebou,“ dopĺňa herečka.

Zdena však priznáva, že ako dieťa nebola krásna. Bola rebel s ofinou až po oči a mala pocit, že má strašne veľké nohy. Mama jej ešte aj kupovala väčšie topánky, aby do nich časom dorástla. Tak si musela vybojovať svoje miesto. „Veď som žila od deviatich rokov sama s mamou, otec bol politický väzeň a deti v škole sa so mnou nemali rozprávať. Bola som jednotkárka, ale musela som sedieť v poslednej lavici a bola som iná, ako ostatné deti.“ A robila vraj aj naprieky: „Mala mi šila šaty z lacných látok, ale podľa strihov z Burdy. Tak som mala vždy pekné veci a to ľudí hnevalo...“

Kedy si naozaj uvedomila vlastnú krásu? „Na strednej škole. Mala som štýl, veľké mihalnice a výrazné oči.“ Chodila na ŠUP-ku. Škola bola poznačená duchom umelcov, tak študenti odtiaľ boli niečo iné. Vtedy si vraj uvedomila, aká chce byť a ako chce vyzerať. Tak ani dnes netají kozmetické zákroky: „Nechcem vyzerať ako Michael Jackson, ale myslím si, že v 21. storočí je normálne napríklad podvihnúť padnutú kožu nad viečkom a pomôcť vráskam na čele. Prečo by som ho mala mať pokrčené? Chápem, že ľudia vravia, že treba dôstojne zostarnúť, ale to neznamená, že má byť človek pokrčený ako korytnačka.“

Tak si kupuje najkvalitnejšie krémy, lebo ako tvrdí, jej pleť si to zaslúži, aj keď gravitácia a vek nepustia. „Telo si robí, čo chce a nie je to o tom, že vám niekde ovisne koža. Treba sa hýbať. Tak doma bicyklujem a pravidelne cvičím,“ dopĺňa herečka.