Zdena Studenková: Žena, ktorá starnutie neakceptuje, ale drží ho pod krkom

Neznáša šediny, bez krému nevychádza z domu a keď treba, sadne do auta a za kaderníčkou precestuje desiatky kilometrov. Zdena Studenková nie je typ ženy, ktorá sa zmieri s tým, čo jej zrkadlo ponúka prirodzene. Udržiavaná, sebavedomá a miestami nekompromisná – presne tak pôsobí dnes, keď sa blíži k 71. narodeninám. Kým iné herečky ticho bojujú s časom, ona si na pomoc berie estetickú medicínu aj vlastnú vôľu. A ak má niekto problém s tým, že si dáva botox či kyselinu hyalurónovú, odpoveď má jednoduchú: „Je mi ľúto tých, čo tvrdia opak.“

Zatiaľ čo mnohé ženy v šoubiznise zaryto popierajú, že by ich mladistvý vzhľad mal niečo spoločné s estetickými zákrokmi, Studenková ide opačným smerom. Nemá problém priznať, že využíva možnosti estetickej medicíny, a robí to s noblesou. Podľa nej je zvláštne, že sa v 21. storočí niekto ešte pohoršuje nad tým, že si žena dá upraviť pery alebo vyhladiť vrásky. „Každá z nás chce vyzerať čo najlepšie, tak prečo to tajiť?“ – to je postoj, ktorý presadzuje. S dôrazom však dodáva, že dôležitá je prirodzenosť a výber kvalitných odborníkov. Sama absolvuje botox, laserové ošetrenia aj hydratáciu pier, no dbá na to, aby nikdy nestratila svoju tvár – doslova aj obrazne. A výsledok? Mnohí jej môžu len závidieť.

Hoci pôsobí, že je večne pripravená na červený koberec, za jej upraveným výzorom sa skrýva každodenná rutina. Ráno bez krému by si vraj nevedela predstaviť – suchá a citlivá pleť jej jednoducho nedovolí vynechať starostlivosť. Keďže trpí alergiami, jej kozmetická polička je zostavená len z osvedčených produktov, ktoré roky testovala. Je to mix kvalitných značiek a overených prípravkov, ktorým zostáva verná. Jej krása však nie je len o krémoch – ide aj o postoj, prístup a dôslednosť. Je presvedčená, že každá žena si musí nájsť vlastný systém starostlivosti a držať sa ho. A u nej to rozhodne funguje.

Aj silná žena má svoje slabé miesta – a niekedy ju zasiahne slovo ostrejšie než čokoľvek iné. V začiatkoch svojej kariéry musela čeliť nepríjemným klebetám, ktoré sa šírili zákulisím divadla. Boli to reči o intímnych vzťahoch s kolegami, ktoré ju zraňovali a zneisťovali. Dokonca uvažovala, že s herectvom skončí. Nešlo len o urážky, ale o dehonestovanie jej práce, úsilia a profesionality. O to viac ju trápilo, že išlo o ľudí, ktorých si nesmierne vážila a ktorí jej pomáhali rásť. Pre mladú ženu to bolo nielen nefér, ale aj mimoriadne bolestivé. Napokon však tieto fámy ustála – a dnes je jej meno symbolom kvality a umeleckej úrovne.