Zuzana Tlučková prekvapila: Predčasné leto a šokujúce stresy na javisku! Čo za to mohlo?

Vaše meno sa spája s humorom a mnohí si predstavia hneď napríklad sitkomy Susedia či Kutyil. Boli ste humoristkou vždy, alebo sa to „akosi“ vyprofilovalo?
Myslím, že moja cesta k humoru bola postupná ale zároveň prirodzená. Možno to, že viac inklinujem k humoru videli aj režiséri, ktorí ma začali do komediálnych postáv obsadzovať, a mne to vyhovovalo. Mám rada humor a naozaj si myslím, že je korením nášho života. 

Že ste humoristka, však dokazujete aj v divadle. Komédia Klimaktérium ma uchvátila a smiala som sa ešte dlho po jej skončení. Čo je však z hereckého pohľadu náročnejšie? Zaujať televízneho, či divadelného diváka? 
V divadle viete okamžite, či ste diváka zaujali, alebo nie. Svedčia o tom jeho reakcie... Ak sa smeje tam, kde to očakávate, je to fajn. Ak je ticho, znervózniete. V televízii môžete len predpokladať, že tu je to miesto, kde by sa divák mohol zasmiať. Ale neviete to určite. Preto, hlavne pri nakrúcaní sitkomov, sedia diváci v štúdiu, sledujú nakrúcanie a zareagujú tam, kde chcú...

Vaša postava Pamela, v Klimaktériu riešila tému starnutia, vzťahov medzi oboma pohlaviami, manželov a manželiek, rodičov a detí, plastiky ale aj vnútorný pokoj. Stotožnila ste sa v niečom z toho, čo hráte, aj v bežnom živote?
Keď som začala účinkovať v predstavení Klimaktérium...a čo?! niektoré scény mi pripadali trochu pritiahnuté za vlasy... S postupom času tvrdím, že ja to Klimaktérium nehrám, ja ho žijem. 

Čo urobí herec, keď na javisku zrazu zabudne reč? Stalo sa to už aj vám?
Samozrejme...stalo! V takom prípade sa snažíte nespanikáriť a nejako zaimprovizovať, alebo, ak máte dobrých kolegov, ktorí sa v danej situácii nepučia od smiechu, možno vám pomôžu. No stala sa mi aj taká absurdná situácia, že na miesto „okna“ som mala hotový „balkón“ a naozaj som netušila, ako ďalej. Tak som vybehla do zákulisia a ťahala na scénu kolegu, ktorý mal prísť po mojom výstupe. A  ten sa mi vytrhol a na scénu nešiel. Vrátila som sa na javisko totálne bezradná, nevedela som, ako to celé skončí, pretože mi text absolútne nenabiehal. Napriek tomu stresu, ktorý som v daný moment prežívala, mi prišla celá táto situácia aj veľmi smiešna. Našťastie diváci majú radi práve takéto situácie a bavili sa. Prisahám, že text, ktorý mi na predstavení vtedy vypadol, som odvtedy nikdy nezabudla. 

Vraj je práca humoristky o poznanie zložitejšia, ako práca herca - humoristu. Prečo?
Neviem, možno preto, že ako humoristka by ste si mali vedieť vystreliť hlavne sama zo seba... A možno aj preto, že ženy sa na javisko dostali podstatne neskôr ako muži.

Ste herečkou na voľnej nohe snáď už dlhšie, ako dvadsať rokov. Vyhovuje vám tento status? Nechystáte sa ho zmeniť?
Nie nechystám. Vyhovuje mi to tak aj keď zvyknem hovoriť, že všetko má svoje pre a proti.
 
Teraz sú síce divadelné prázdniny,  tak verím, že oddychujete, ale na čo sa môžeme tešiť od septembra?
Už v auguste začíname hrať naše predstavenia, takže ma čakajú oprašovačky a potom hlavne zájazdy po Slovensku s rôznymi divadelnými agentúrami. No a dostala som aj ponuku do televízneho seriálu, ktorý by sme mali začať nakrúcať tiež v tomto mesiaci. 

A keď sme už pri lete a prázdninách. Ako ho prežívate?
Ja som si toho roku dopriala prázdniny trochu skôr, v polovici júna som odletela na dovolenku do Japonska a Južnej Kórey, lebo som vedela, že leto bude viac-menej pracovné. Pre mňa je najväčším šťastím poznávať iné kultúry, precestovať danú krajinu, zoznámiť sa s tamojším obyvateľstvom a históriou. Navštívila som Tokyo, Hirošimu, Kjóto a Osaku a potom Busan a Seoul. A aj keď bolo cestovanie náročné a únavné, som nesmierne šťastná, že som si mohla dopriať takýto silný zážitok. 

Aký je váš najobľúbenejší relax? Je aktívny so psami a v lese, alebo radšej leňošíte s knižkou v ruke?
Niekedy sa rada prechádzam v lese, chodím doň, aj keď nemám pri sebe naše psy. Alebo si prečítam dobrú knihu či pozriem film. Minulé leto som išla na pár dní do Prahy a navštívila divadelné predstavenia, ktoré v lete hrali. 

Pred časom ste absolvovali ajurvédsky pobyt na Srí Lanke. Pochvaľujete si?
Na ajurvédskom pobyte som bola pred piatimi rokmi. Bolo to pre mňa niečo nové, dovtedy som sa s ajurvédou nestretla. Srí Lanka na mňa veľmi zapôsobila, ale hlavne ma inšpirovali ľudia, ktorí napriek tomu, že mali tak málo, dokázali byť spokojní a šťastní. 

...a mimochodom, rada cestujete aj len tak - bez konkrétneho cieľa? Alebo ste človek, ktorý musí mať všetko dôkladne nalinajkované?
Rada cestujem, keď je všetko na istotu. Nie som dobrodruh, musím mať všetko vybavené a zariadené. Preto už roky cestujem-e (spolu s mojou kamarátkou Martou Sládečkovou), cez jednu cestovnú kanceláriu, ktorá to všetko ponúka. Zatiaľ sme boli vždy nadmieru spokojné...