Zvodná Slovenka pobláznila hlavu známemu českému spevákovi! Dominika, veď môže byť tvoj otec! (FOTO & VIDEO)
14. 4. 2018, 16:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 11:54)

V sitkome Susedia hrá mladú zvodnú susedku. V Česku spieva
Galéria k článku
Dominika Richterová (26) v muzikáloch. Ktorý súčasný sexsymbol bol pred pár rokmi jej partnerom? A s kým tvorí pár dnes?
V sitkome motáte svojou krásou hlavy dvom starým kamarátom. Brali by ste Krausa s Marcinom za susedov aj v skutočnosti?
Keď televízia odvysielala valentínsku časť, napísala som na Instagram, že mi budú hľadať frajera, preto prosím svojich susedov, aby to nerobili. Tí moji sú pokojní, dúfam, že sa na to nedajú. Ak áno, bude to zábava. Ale asi najdôležitejšie je mať doma pokoj a to by s nimi dvomi nešlo. S nimi sa dá len smiať.
Dvorili vám aj starší nápadníci?
Áno, ale vždy som to vnímala len v kamarátskej rovine, lebo starších pánov si veľmi vážim. Vždy u nich nachádzam oporu ako u svojho otca či starého otca, teda ochranu. Jeden z nich sa volá Josef Laufer.
Vy sa kamarátite s týmto známym českým spevákom?
Keď som ako dvadsaťročná prišla do Prahy účinkovať v muzikáli Hamlet, zobral si ma pod ochranné krídla. Veľmi mi pomáhal, vysvetľoval, ako mám rolu vnímať, ako mám hrať, ako si pri tom pomôcť. Bol to môj prvý naozajstný učiteľ herectva. Vzal ma aj na svoje vystúpenia. Dokonca ma navštívil u rodičov v Lazanoch.
Bola na nohách celá dedina?
Nie, odohralo sa to „na tajnáša“, aby sa u nás cítil príjemne.
Aj Laufer vám skladal komplimenty?
Jasné. (Smiech.) Je o ňom známe, že miluje ženy, robí mu dobre, keď im môže polichotiť. Ale ja som preňho vždy bola ako dcérka alebo vnučka.
Čím si vysvetľujete veľký divácky ohlas Susedov?
Vrátiť sitkom na obrazovky po desiatich rokoch bola dobrá voľba. Zaujal aj preto, lebo ľudia potrebujú nenáročnú zábavu. Potvrdili, čo sa im páči, chcú sa smiať, uvoľniť, veď v živote majú dosť starostí.
Prvý raz ste v muzikáli účinkovali v Ôsmom svetadiele. Už vtedy si vás tento žáner podmanil?
Vystupovala som vo folklórnom súbore doma v Lazanoch. Všetci videli vo mne potenciál, nútili ma spievať a to mi nebolo veľmi po vôli. Chcela som spievať, len keď som to chcela ja. Keď som začala štrajkovať, rodičia trpeli, lebo ma celé detstvo podporovali. Šetrili korunky, aby mi na hudobnej mohli zaplatiť učiteľov, a vôbec to nemali ľahké. Dnes už tomu rozumiem.
Kedy sa odohrala tá zázračná zmena?
Keď som v trinástich uvidela na Novej scéne muzikál Michala Davida Kleopatra. Úplne ma to uchvátilo. Vtedy sa to vo mne zlomilo. Na konzervatóriu som s tým ešte trochu bojovala, ale išla som za tým.
Viete si predstaviť život bez muzikálu?
Nie. Pre mňa je to veľmi živý žáner, lebo sa v ňom tancuje a spieva. Toho by som sa vzdať nechcela, aj keď na VŠMU končím činoherné herectvo, ktoré by som určite chcela vyskúšať aspoň raz v živote profesionálne.
Brali by ste po škole prípadnú ponuku z „kamenného“ divadla?
Myslím, že by som neváhala.
Aj keby prišla z Prešova?
Všetko sa dá, keď sa chce. Žijem v Bratislave, na predstavenia dochádzam do Prahy aj do Ústí nad Labem. Je tam nádherné divadlo, skvelý orchester a ľudia, rada tam chodím a spievam. Ide o nastavenie mysle.
Na konzervatóriu ste tvorili pár so súčasnou hereckou hviezdou Jurajom Bačom. Nahovoril vás, aby ste to spolu skúsili na VŠMU. Inak by ste na prijímačky nešli?
Nie, v tom čase ma už prijali na klasický tanec. Pre Ôsmy svetadiel som však štúdium prerušila, lebo som nestíhala školu a muzikál v Prahe. Vtedy prišiel Juraj s nápadom: „Poď so mnou, ja to chcem vyskúšať.“ Veľmi sa mi na herectvo nechcelo, ale vypísali sme prihlášky a osud chcel, že nás oboch prijali.
Stále ste single?
Momentálne áno.
Kdesi ste povedali, že keby sa pre vás dvaja muži pobili, otočili by ste sa a odišli preč. Nedojímajú vás mušketierske spôsoby?
Keby sme žili v časoch Ľudovíta XIV., možno by to bolo mušketierske a dojímalo by ma to. Dnes si mnohí chlapi chcú len ukojiť ego a to mi nerobí dobre. Nemám rada, keď sa hádajú, bijú, preto by som odišla a určite by už o mne ani jeden nepočul. Muž si vie ženu získať aj inak, možno premyslenejšie, ocenila by som to väčšmi než takéto kohútie zápasy. (Smiech.)
Neprekáža vám, keď sa mnohí správajú ako mačovia?
Prekáža a veľmi. Niekedy sa mi zdá, ako keby muži neboli mužmi a ženy ženami. Neviem, či to priniesla doba, ale partnerské vzťahy sa mi zdajú povrchné. Moji rodičia aj starí rodičia žijú stále spolu už dlhé roky. Dokázali to.
Pritom museli zvládnuť množstvo problémov a starostí…
A veľakrát sa aj pohádali, ale vždy sa snažili hľadať cestu k sebe. Dnes si niekto povie: „S touto ženou to nejde, nájdem si lepšiu.“ Nájde podobnú, možno s inými chybami, ale stále bude len žena, ktorá má svoje starosti a radosti a aj tá sa môže časom omrzieť. Vždy však treba nájsť takú cestu, aby sme aj v stereotype nachádzali niečo nové a krásne. Ľudia musia chcieť, ale čo keď oni nechcú?
Herečky zvyčajne nemajú veľa detí. Koľko ich chcete mať vy?
Mojím snom bolo mať prvé dieťa v dvadsiatich piatich, ale to už nie je aktuálne. Po niekoľkých rokoch by som brala ešte dvojčatá. Ale na to musím nájsť vhodného kandidáta. Ideálne sú dve deti, ale ktovie, možno nebude ani jedno. Uvidím, čo mi život prinesie.
Vraj sa rada zvŕtate v kuchyni. Šťastný to muž, ktorý vás dostane za ženu.
Aj ja si myslím... (Smiech). Lenže koľko je takých žien? Mnohé žijú z polotovarov alebo chodia do reštaurácií, ja rada varím a ešte radšej pečiem. Od maminy som sa naučila robiť marcipánové torty s rôznymi figúrkami. Veľmi ma to baví… Také ženy by mali muži nosiť na rukách každý deň. Či chcú, alebo nechcú, v dnešných časoch sú výnimočné.
Neotvoríte si cukráreň?
To asi nie. Viem to robiť len z lásky ku konkrétnemu človeku. Veľké množstvo by mohlo zabiť vášeň i chuť.
Torty a vaša štíhlosť, to nejde dokopy. Ste typ, ktorý nepriberie, ani keby zjedol slona?
Kedysi som bola prieberčivá, ale teraz si vravím, že budem jesť všetko, čo mi chutí. Lebo iba dobre najedený človek je šťastný. (Smiech).
Ako sa hýbete?
Odkedy mám svoj byt, chodím do mesta pešo…
Je vám jedno, že pri chôdzi dýchate čerstvý smog?
To nič, aspoň sa hýbem. Potom pôjdem do Tatier trochu sa zregenerovať. Nie som typ fitnesky, ktorá si pred zrkadlom obdivuje sexi krivky, mňa cvičenie v posilňovni ani nebaví. Vyhovuje mi tanec a joga...
Autor: Emil Babín
Foto: Laura Witteková, TV Markíza, archív D. R.