V roku 1982 ukončila stredoškolské štúdium na detskú sestru, za socializmu bol však pomocného zdravotníckeho personálu prebytok a tak sa zamestnala v ústave sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých mužov. Do Kovariec nastúpila v rámci trojzmennej prevádzky ako „sestra pri lôžku“.

Pomáha tým, ktorí si nepomôžu
Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
Pomáha tým, ktorí si nepomôžu

Rokmi si doplnila vzdelanie vrátane vysokoškolského štúdia ošetrovateľstva a prepracovala sa na vedúcu sestru, dôležitú pozíciu inštitúcie, v ktorej sa celoročne starajú o 170 dospelých mužov s mentálnym ochorením či postihnutím. Najčastejšie ide o schizofréniu, ktorú má väčšina klientov, rôzne druhy demencie, poruchy zmyslových orgánov, mentálnu retardáciu či závislosti od alkoholu a drog. Ústav sídli v rozľahlom kaštieli na úpätí tajomného pohoria Tribeč, má park aj záhradu.

Život s mentálnou poruchou

V zariadení pracuje 100 zamestnancov, ktorí sa starajú najmä o samostatnosť, sebestačnosť obyvateľov, ich hygienu a zdravotný stav, pohybový, medziľudský, pracovný aj talentový rozvoj. Snažia sa ich maximálne podporovať v aktivitách a organizujú im voľný čas.

Všetci jedinci so zdravotným postihnutím sú súčasťou našej spoločnosti a vyžadujú okrem porozumenia aj rešpekt
Zdroj: archív ZSS Kovarce a Márie Ďuríkovej
Všetci jedinci so zdravotným postihnutím sú súčasťou našej spoločnosti a vyžadujú okrem porozumenia aj rešpekt

„Ľudia trpiaci vážnou duševnou poruchou si niekedy neuvedomujú svoj stav, necítia sa byť chorí, nemajú potrebu liečiť sa a nespolupracujú. Duševná porucha mení osobnosť človeka. Chorý sa postupne nedokáže prispôsobiť bežným nárokom okolia, izoluje sa a uzatvára, zlyháva v práci, stáva sa veľkou záťažou pre blízkych a v konečnom dôsledku sa zhoršuje jeho život,“ vysvetľuje hlavná sestra s nespočetnými skúsenosťami. A nielen tými svetlými...