Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Astrofyzička Vera Rubin: Vysvetlila spôsob pohybu galaxií

Reklama

Americká vedkyňa bola prvá žena, po ktorej pomenovali veľké observatórium. Vera Florence Cooper sa narodila 23. júla 1928 vo Philadelphii v rodine židovských prisťahovalcov. Otec Pesach Kobchefski sa narodil v litovskom Vilniuse, ale po príchode do Ameriky si zmenil meno na Philip Cooper.

Keď mala Vera desať rokov, rodina sa presťahovala do Washingtonu, D. C. Z okna svojej izby rada hľadela na nočnú oblohu a s otcovou pomocou si vyrobila malý ďalekohľad, ktorým pozorovala meteory.

Zamilovala si vesmír
Keď sa Vera po skončení strednej školy rozhodovala, kam pôjde študovať, radili jej humanitné smery. Staršia sestra Ruth vyštudovala právo a neskôr pracovala na ministerstve obrany. Vera však dala prednosť prírodným vedám a v roku 1948 ako jediná v ročníku skončila bakalárske štúdium astronómie. Potom si podala prihlášku na Princetonskú univerzitu, ale neprijali ju. Ženy na tejto univerzite nemohli študovať astronómiu ďalších 27 rokov. Nakoniec nastúpila na Cornellovu univerzitu, kde študoval jej manžel Robert Rubin. Jedným z jej pedagógov bol aj budúci držiteľ Nobelovej ceny a teoretik v oblasti kvantovej fyziky Richard Feynman.

Výskum a rodina
Počas magisterského štúdia skúmala pohyb 109 galaxií a jej výskum priniesol prvé dôkazy o existencii supergalaktických súradníc. Svoj objav chcela predniesť Americkej astronomickej spoločnosti, ale odmietli ju, pretože bola žena, navyše tehotná, a tak táto práca na nejaký čas upadla do zabudnutia. Keď Vera Rubin nastúpila na doktorandské štúdium na Georgetownskej univerzite, mala iba 23 rokov a čakala druhé dieťa. Zvládla náročné štúdium i výchovu dvoch malých detí a v roku 1954 dokončila dizertačnú prácu, ktorú uzavrela tvrdením, že galaxie nie sú náhodne rozmiestnené vo vesmíre, ale zhlukujú sa dohromady. Vedci jej myšlienku odmietali nasledujúcich dvadsať rokov.

V observatóriu
V roku 1963 mala Vera Rubin možnosť prvýkrát pozorovať rotáciu galaxií teleskopom z McDonaldovho observatória v Texase. O dva roky požiadala o povolenie skúmať vesmír z observatória Palomar v San Diegu, hoci vedela, že nie je vybavené pre ženy. Zariadila si vlastnú toaletu a stala sa prvou astronómkou, ktorá v tomto observatóriu pracovala.

Zamerala sa na pozorovanie rotačných kriviek špirálových galaxií, začala galaxiou Andromeda. Výpočty ju doviedli k záveru, že galaxie musia obsahovať najmenej päť- až desaťkrát viac temnej hmoty ako viditeľnej hmoty. Výskumy v nasledujúcich rokoch jej závery potvrdili. Neskôr sa Vera Rubin pustila do skúmania protipohybu v galaxiách. Zistila, že niektoré hviezdy a časť plynov sa pohybujú proti smeru rotácie zvyšku galaxie a opravila dovtedy platnú teóriu, že všetko v galaxii sa pohybuje rovnakým smerom.

Vedkyňa a matka

Vera Rubin zmenila kozmologickú teóriu a dokázala existenciu superkop galaxií. Otvorila cestu ďalším ženám na poli vesmírneho výskumu, Nobelovej ceny sa však nedočkala. S manželom Robertom Rubinom žila až do jeho smrti v roku 2008. Vychovali štyri deti - David a Allan vyštudovali geológiu, Judith (1952 – 2014) astronómiu a Karl matematiku. Neskôr spomínali, že matka ich zoznamovala s vedou zaujímavým a zábavným spôsobom. Vera Rubin zomrela 25. decembra 2016 vo veku 88 rokov. Na jej počesť bola pomenovaná oblasť na Marse a asteroid 5726. Od 20. decembra 2019 nesie jej meno observatórium v Čile, kde stavajú najväčší ďalekohľad na svete.

Autor: Jana Brožíková
Foto: Profimedia

Vyberáme pre vás niečo PLUS