Beatris si život predstavovala inak: Vnučka je MOJE VŠETKO

Beatris G. žila obyčajný, takmer nudný život, až kým jej do domácnosti nenasťahovali len osemmesačné dieťa – jej vnučku.

Minuli sa aj všetky úspory
„Súd mi ju zveril do náhradnej starostlivosti. Všedné dni sa zmenili, všetko ožilo a svoj zmysel života by som prirovnala k ohňostroju,“ hovorí Beatris, ktorá sa vzdala snov aj pohodlia a zamerala sa na výchovu malej. „Každý večer som mala pocit, že vyzerám ako ošklbané kura,“ smeje sa.

Dnes je z vnučky už siedmačka, a tak by sa im malo žiť ľahšie. Beatris však ochorela: „Mala som ťažkú operáciu, po ktorej sa môj zdravotný stav výrazne zhoršoval a prišla som aj o prácu. Zrazu mi bolo zaťažko platiť bežné účty, po čase sa nám minuli aj všetky úspory.“ Preto začali šetriť a cestovanie, ktoré mali obe tak rady, vymenili za maľovanie kamienkov pri Dunaji či skrývanie sa medzi slnečnicami.

Nepotrebujeme luxus
Beatris priznáva: „Niekedy mám pocit, že nevládzem. Som na péenke už skoro dva roky, preto už nedostávam nemocenské dávky." Zaplatiť byt, energie, školu a ušetriť na jedlo, to je priam nemožné. Ale pred vnučkou sa snaží byť veselá a tváriť sa bezstarostne. Nemôže pred ňou ukázať, že je na kolenách. Ale z necelých dvoch stovák mesačne sa nedá žiť. „Nepotrebujeme nič extra. Len toľko, aby sme mohli prežiť, aby som vedela platiť účty a mala čo položiť na stôl. Lebo jesť potrebujeme stále...“