Chcela som klaunov nenávidieť. Dnes sú mojimi priateľmi!

Tam Katarína zažila po rôznych vyšetreniach najhorší deň svojho života. „Vaša Timka má tumor,“ vypočula si hrozný ortieľ od lekárky. „Čaká vás náročné obdobie, musíte byť silná - pre ňu. Keď budete plakať, nech vás nevidí...“ do strašných slov, ktoré ju celú paralyzovali, sa z vedľajšej miestnosti ozýval bezstarostný smiech jej dcérky a pesnička, ktorú práve v tom čase pre ňu hrali a spievali zdravotní klauni. Vtedy si myslela, že ich bude navždy nenávidieť...

„Napriek tomu, že sa Timka zdravotne necítila veľmi dobre, stále sa nahlas smiala zo svojho lôžka, pretože klauni jej robili srandičky,“ hovorí Katarína. V tom čase ešte ani len netušila krutú pravdu, ktorú sa dozvedela o pár minút.
Doktorka vysvetľovala, aký bude ďalší postup, čo všetko ich čaká a Kataríne, ktorej sa práve zrútil svet, naďalej zneli v ušiach tóny ukulele, hlas dvojice klaunov a smiech jej dcérky z nemocničnej izby. „V ten moment som týchto klaunov „znenávidela“, pretože som si myslela, že mi budú navždy pripomínať to, že moje dievčatko má rakovinu,“ priznáva Katarína. Vtedy ešte nevedela, že ich zdravotní klauni a klaunky, najmä jedna z nich, budú sprevádzať počas celého ich boja s chorobou a nakoniec sa z nich stanú kamarátky.  

Liečba rakoviny je obvykle pre deti aj rodičov extrémne náročná a vyčerpávajúca - fyzicky aj psychicky, zažívajú často bolesť, strach, úzkosť. Katarína si však hneď na začiatku povedala, že na to musia ísť inak, naladiť sa pozitívne a veriť v dobrý koniec.

Nasledovalo náročné obdobie. Timeu čakala liečba s deviatimi chemoterapiami, pričom časť liečby prebiehala aj v Prahe. Oznámili im tiež, že tumor poškodil dievčatku zrak a preto nebude vidieť na jedno oko.
Mama sa Timku snažila motivovať a po celý čas ju povzbudzovala, aby liečbu zvládla čo najlepšie: „Timi, v hlavičke máš taký karfiolík, keď ti tečie chemoterapia cez hadičku, tak ti tam ide havinko, ktorý z toho karfiolíku pomaličky odkusuje. On ho papá a ten karfiolík sa zmenšuje,” hovorila jej.

Náročná liečba pokračovala. Keď sa Katarína kvôli diagnóze ocitla s dcérkou na detskej onkológii NÚDCH v Bratislave, stretla tam hneď v prvý deň sestričku Bodku. „Okamžite som ju spoznala - bola to klaunka, ktorá hrala na ukulele a spievala Timke, keď mi oznamovali jej diagnózu,“ hovorí Katka a pokračuje, že bolo neuveriteľnou náhodou, že z toľkých klaunov znova narazili hneď v prvý deň práve na ňu.

Hoci prežívali počas liečby aj ťažké momenty, väčšinu času boli naladené pozitívne a aj dni na detskej onkológii sa snažili prežiť čo najlepšie. Napríklad, keď Katka a Timka spomínajú na cirkusový týždeň, ktorý strávili so zdravotnými klaunmi, vyvoláva im to obom úsmev na tvári: „Aj to bol jeden z tých zásadných momentov, kedy sme sa stretli so sestričkou Bodkou, ktorá s nami strávila celý týždeň, kedy sme si užili kopec srandy, bol to pre nás obrovský zážitok,“ hovoria.

Program Cirkus Paciento, s ktorým chodia zdravotní klauni do liečební, ale aj na onkologické a psychiatrické oddelenia zdravotní klauni, je o výzvach, víťazstvách nad sebou samým, o momentoch, kedy je možné na chvíľu prestať myslieť na chorobu a jednoducho prežívať radosť.

Záverečné vystúpenie je vyvrcholením celého týždňa a Katka naň spomína: „V piatok sme si obe obliekli farebné kostýmy a nacvičené číslo predviedli na vystúpení, pre celé oddelenie a zožali sme veľký potlesk. Vôbec neprekážalo, že Timejke počas toho kvapkala infúzia, išla do toho naplno.“ A aj Timka s mamkou nadšene tlieskali ostatným deťom z oddelenia, ktoré vystupovali a na chvíľu sa z nich stali veľké cirkusové hviezdy.
„Počas pobytu na onkológii sme spoznali mnoho detí a rodín. Je tam veľká spolupatričnosť medzi nami ,onkomamami´. Napriek tomu, že ide o ťažké diagnózy a pre všetkých je to náročné obdobie, prevláda na oddelení dobrá atmosféra,“ hovorí Katarína.        

Timkina liečba trvala našťastie kratšie, ako im naznačovali prvotné prognózy. „Keď sme boli na poslednej chemoterapii na dennej klinike, pomyslela som si, že by bolo skvelé, keby prišla Bodka, aby sme to celé symbolicky uzavreli,“ povedala Katarína. Stretávali ju totiž vždy v dôležitých chvíľach. Keď sa dozvedeli o chorobe, keď Timku prijali na onkológiu, počas Cirkusu a podobne. „Dokonca som úplne náhodou zistila, že býva v susednej dedine. Stretla som ju počas behania,“ vraví Katarína. Spoznala ju, aj keď bola bez nosa a veselého kostýmu. Ale vraj bežala príliš rýchlo, aby ju dobehla. „Preto mi záležalo na tom, aby bola aj v závere tohto nášho príbehu, ktorý mal, našťastie, dobrý koniec,“ objasňuje šťastná mama.

Možno to bol osud a možno len šťastná náhoda, ale práve keď na to všetko myslela, niekto zaklopal  na dvere v nemocničnej izbe. Objavila sa Bodka, sestrička s červeným nosom! „Považujem to za malý zázrak,“ hovorí s úsmevom Katarína. Klauniáda bola ako vždy parádna. Veľmi sa nasmiali! „Hoci som si sprvu myslela, že budem klaunov nenávidieť, veľmi som si ich obľúbila a spolu s Timkou sme si vždy užívali stretnutia s nimi. Boli plné smiechu a dobrej nálady, ktoré nám nakoniec uľahčili túto cestu.“

Zdá sa, že Timejka nateraz chorobu porazila, tak o tom Katka neskôr uverejnila príspevok na sociálnych sieťach, v ktorom oznámila, že Timka je vyliečená: „Každý pohľad na ňu je to naj, čo mi dokáže vyčariť úsmev na tvári,“ napísala. „Jej pohyby pri tancovaní, spievaní a aj jej občasné čertíkovské náladičky si naozaj užívame každý jeden deň!“

Jej mama verí, že Timka raz znova uvidí na obe oči. „Chcem napísať knihu, aby si ju raz Timka prečítala a dozvedela sa o tom, aká bola statočná. A aby si to prečítali aj ostatní. Chcem dať silu a nádej všetkým rodičom, ktorí si prechádzajú niečím podobným,“ uzatvára svoje rozprávanie Katarína.