Dievča posadnuté diablom: TOTO si musela Michel vytrpieť pred smrťou!

Keď mala 16 rokov, diagnostikovali jej epilepsiu a zakrátko aj depresiu, tak netrvalo dlho a začali sa o ňu zaujímať aj psychiatri. Spočiatku jej lieky na obe diagnózy zaberali, ale po čase sa začala správať akosi inak. Sťažovala sa, že počas záchvatov cíti cudziu silu a stále viac nadobúdala pocit, že je posadnutá diablom. Už sa nedokázala ani len pozrieť na kríž, neznesiteľne škriekala a začala ubližovať blízkym aj sama sebe. Keď začala vrčať, videla démonov a po ľuďoch hádzala veci, bolo načase začať konať.

Michel mávala vízie. Prvú zažila ešte v roku 1969. Videla „obrovský diabolský úškľabok“, ktorý sa jej v mysli odvtedy neustále zjavoval a pridávali sa k nemu hlasy, ktoré jej našepkávali, že je prekliata a zhnije v pekle. Tak Michel zo strachu často nespala celé noci i dni. Michelina tvár sa kedykoľvek znetvorila do diabolskej podoby. Keď sa modlila, mala halucinácie a sťažovala sa, že počuje neznáme hlasy. Jej rodičia aj samotná Michel vedeli, že sa s ňou niečo deje. Žiadali pomoc od kňaza, ten ju však najskôr odmietol a odporučil, aby pokračovala naďalej v psychiatrickej liečbe. Tvrdil, že na exorcizmus potrebuje povolenie biskupa.

Napriek tomu, že užívala množstvo liekov, jej stav sa neustále zhoršoval. Chcela sa zabiť, bola agresívna. Rodina už nevedela, čo si s ňou má počať, tak sa začala uchyľovať k myšlienke, že je Michel posadnutá diablom. Michelini rodičia boli natoľko zúfalí, že sa obrátili s prosbou o pomoc na exorcistu. Kňazi spočiatku váhali, ale keď dostali od miestneho biskupa v roku 1975 povolenie z úbohej dievčiny vyhnať diabla, nezaváhali ani chvíľu.

Povolenie na exorcizmus udelil biskup Josef Stangl kňazovi Arnoldovi Renzovi. Spolu so svojim pomocníkom mali vykonať vyháňanie podľa rituálu Romanum z roku 1614. Všetko sa však malo diať v úplnej tajnosti. Napriek tomu si niektoré stretnutia vyháňači diabla nahrávali. Na záznamoch dievča hovorilo hlbokým, chrapľavým, zvieracím hlasom a neskutočne revalo.

Prvý sa snažil nešťastnej Michel pomôcť kňaz Ernst Alt. Keď ju zočil, vyhlásil, že nevyzerá ako epileptik a že naozaj prejavuje známky posadnutosti diablom. Práve on vyzval miestneho biskupa, aby povolil dievčaťu z tela vyhnať diabla. Samotná Michel kňaza podporovala, dokonca mu v roku 1975 napísala list. Stálo v ňom: „Nie som nič, všetko, čo sa týka mňa, je márnosť. Čo mám robiť? Musím sa zlepšiť. Ľudia ... ale toto je také kruté. “

Michel bola nábožná a na omšu do kostola chodievala dvakrát týždenne. Keď však mala len dvadsať rokov, začali jej prekážať náboženské predmety. Nebola schopná prejsť okolo kríža, odmietla piť vodu zo svätého prameňa a nemohla stúpiť do kostola. Michel tvrdila, že keď sa dostane do jeho blízkosti, pôda pod ňou horí ako oheň a páľavu nevie zniesť. Tak kostol radšej obchádzala širokým oblúkom a skúsila to zozadu. Tam sa však tiež modlili ľudia. Keď sa na nich pozrela, mala pocit, že všetci škrípu zubami...

Prvý exorcizmus sa konal 24. septembra 1975. Dievča dočasne ochrnulo a prekonalo viacero kŕčových záchvatov. Exorcisti za Michel prišli až 67- krát. Absolvovali s ňou 4-hodinové sedenia jeden až dvakrát za deň dvakrát do týždňa. Výsledok sa však nedostavil a Michelin stav sa naďalej zhoršoval. Odmietala jesť aj piť. Výsledkom bolo, že Michel zomrela na dehydratáciu a podvýživu prvého júla 1976 vo svojom dome.

Miestnym úradom však záhadná smrť mladej dievčiny nedala spať a rozhodli sa konať. Tak obvinili rodičov dievčaťa Jozefa a Annu aj kňazov Ernsta Alta a Arnolda Renza zo smrti z nedbanlivosti a odsúdili ich na pol roka vo väzení. Neskôr trest zmiernili na tri roky skúšobnej doby a peňažnú pokutu. Jej telo putovalo na pitvu. Podľa pitevnej správy zomrela Michel na podvýživu, veď počas celého roka, kedy na nej exorcista vykonával staroveké rituály, takmer nejedla a nepila. Vážila len 30 kilogramov, na tele mala podliatiny a krvavé škrabance, nechýbali zlomené kolená od nepretržitých úderov a údajne mala aj zápal pľúc. Vyšetrovanie dokázalo, že Michel nemusela zomrieť na podvýživu, údajne sa jej dalo pomôcť ešte týždeň pred smrťou.

Michelina smrť a údajné posadnutie diablom nedali ľuďom spávať ešte dlho po jej smrti. Na nekonečných pojednávaniach prehrávali nahrávky, ktoré vznikli počas exorcistických stretnutí. Obaja kňazi tvrdili, že Michel bola naozaj posadnutá. Počas nekonečných sedení totiž identifikovali Lucifera , Kaina , Judáša Iškariotského , Beliala , Nera, Hitlera a jedného franského farára.

Po súde požiadali rodičia o povolenie exhumovať zvyšky svojej dcéry. Argumentovali tým, že Michel bola pochovaná v nenápadnom hrobe a lacnej rakve. Keď takmer dva roky po pohrebe, 25. februára 1978, otvorili jej hrob, telo bolo už v značnom štádiu rozkladu. Uložili ho do novej rakvy obloženej cínom. Jej hrob sa odvtedy stal pútnickým miestom aj napriek tomu, že cirkevná komisia nakoniec vyhlásila, že dievčina posadnutá diablom vôbec nebola a že sa exorcisti zmýlili v diagnóze. V dome, kde bývala Anneliese Michel však vypukol v roku 2013 požiar. Polícia síce tvrdila, že dom niekto úmyselne podpálil, mnohí ľudia si však myslia, že zhorel sám. Jeho vzplanutie pripisujú exorcistickým rituálom...