Zakázaná láska z koncentračného tábora: Strážnik SS podľahol Židovke. Z detailov behá mráz

Židovské dievča Helena Citrónová, ako mladá žena zažila hrôzy koncentračného tábora Auschwitz, kde sa ocitla po deportácii so stovkami ďalších slovenských dievčat v roku 1942. Očakávala, že ich posielajú na prácu, no realita bola desivá: po príchode do tábora ich čakalo prerozdelenie, neľudské zaobchádzanie a smrť na každom kroku​.

Helena mala šťastie a jej osud sa prekvapivo zvrtol. V septembri 1942 bola povolaná spievať na oslavu narodenín jedného z nemeckých dôstojníkov, Franza Wunscha, mladého, len 20-ročného člena SS. Zaznela jej jediná nemecká pieseň, ktorú poznala: „Liebe war es nie“ („Nebola to láska“). Pieseň paradoxne odrážala jej pocity — Wunsch bol pre ňu spočiatku len ďalším dôstojníkom SS, ktorý mal na svedomí životy mnohých.

Ale práve jej hlas spôsobil, že Franz, napriek všetkým pravidlám a morálnym zásadám nacistického Nemecka, podľahol silným citom​.

Helena pred neho predstúpila s plačom a jemu hneď padla do oka. Už od začiatku to ale bola neopätovaná láska. Helena si nechcela pripustiť, že by mohla mať nejaké city k nacistickému veliteľovi. O niekoľko dní od neho dostala tajný list, v ktorom jej vyznal lásku. Ona odkaz hneď zničila a podľa jej slov by radšej zomrela, ako keby si začala s takým človekom. 

Tajne jej posielal jedlo, oblečenie a darčeky, ale ona jeho city opätovala iba zo strachu a túžby prežiť. Tento zvláštny vzťah jej umožnil uniknúť viacerým trestom, ktoré by inak znamenali koniec. Keď do tábora priviezli jej sestru Rózu s deťmi, Wunsch urobil nepredstaviteľné — pod zámienkou, že ju chce potrestať za porušenie pravidiel, sa jej podarilo dostať von z plynových komôr. Deti však zachrániť nedokázal. Helena tak prišla o časť svojej rodiny priamo pred očami​.

Obaja si boli vedomí, že ich vzťah nemá šancu prežiť. V tábore si vymenili len pár listov a ukradnuté pohľady. Sama neskôr priznala, že aj v tomto neľudskom prostredí, keď boli spolu, sa občas stávalo, že na chvíľu zabudla, kde sa nachádzajú a aké sú ich skutočné role.

Po oslobodení tábora v roku 1945 sa Helena vrátila na Slovensko, no nikto z jej príbuzných neprežil. So sestrou sa rozhodli opustiť rodnú krajinu a presťahovali sa do Izraela, kde Helena našla novú nádej a nový život. Tu sa vydala a stala sa matkou. Keď ju v roku 1972 kontaktovala manželka Franza Wunscha, ktorý stál pred súdom za svoje zločiny v Auschwitz, Helena sa ocitla pred ťažkým rozhodnutím.

Vedela, že jej pomohol a zachránil sestru, no zároveň bola svedkom jeho krutostí voči iným väzňom. Nakoniec sa rozhodla vypovedať. Svedčila o tom, že jej život zachránil, no tiež potvrdila jeho brutalitu voči ostatným. Wunsch bol napriek tomu oslobodený, pretože pre jeho zločiny už uplynula premlčacia doba.

Helena Citrónová svoj príbeh nikdy neprezentovala ako lásku, ale skôr ako nútené partnerstvo, ktoré ju držalo nažive. Dokumentárny film „Love It Was Not“ (Nebola to láska) a opera od thajského skladateľa S.P. Somtowa zachytávajú tento komplikovaný vzťah a hlboký morálny konflikt, ktorý pretrváva aj po desiatkach rokov. Helena zomrela v roku 2007, no jej príbeh zostáva ako silná pripomienka toho, že aj v najtemnejších chvíľach sa ľudia snažia nájsť kúsok svetla a prežiť, hoci to často znamená ťažké kompromisy.

Smutne fotografie z koncentračných táborov nájdete v galérii.