Herečka Anna Karina: Večné dievča s klobúkom

Detstvo bez lásky
Matka mala obchod s oblečením, otec opustil rodinu rok po narodení Hanne. Prvé tri roky sa o ňu starali matkini rodičia, ďalšie štyri bola u pestúnov, až potom sa jej ujala matka, ktorá sa znova vydala. Svoje detstvo zhrnula slovami: „Hrozne som túžila byť milovaná.“ Neraz sa pokúsila utiecť z domu, pretože otčim bol grobian.

Vlastného otca videla iba trikrát v živote. Prvý raz ako štvorročná, keď jej dal banán, ktorý rozdupala, lebo nevedela, že ho treba ošúpať. Druhý raz na železničnej stanici v Londýne, kde naňho kričala, že už nie je jej otec, lebo ju upozornil, že stratila gombík. Tretí raz sa videli v roku 1963 na krátkom obede v Barcelone, kde nakrúcala film. Otec jej sľúbil, že jej napíše, ale sľub nedodržal a už nikdy viac sa nevideli.

Parížske začiatky
Štrnásťročná Hanne Bayer mala peknú tváričku a rada sa predvádzala. So súhlasom matky účinkovala v dánskom krátkom filme In Schmedes, ocenenom v Cannes. Spievala v kabarete a zarábala si ako modelka v reklamách. V roku 1958 po hádke s matkou ušla do Paríža. Vo vrecku mala zopár frankov a nevedela ani slovo po francúzsky. Prežila len s pomocou mladého kňaza, ktorý pre ňu našiel skromné ubytovanie.

Keď si raz na chvíľu sadla pred kaviarňou Les Deux Magots, zbadala ju Catherine Herlé z reklamnej agentúry a požiadala ju o pár fotografií. Po krátkom váhaní súhlasila, a tak sa začala jej úspešná kariéra modelky. Pózovala pre renomované časopisy, zoznámila sa s Pierrom Cardinom a Coco Chanel, ktorá jej pomohla vybrať umelecké meno inšpirované Tolstého románom Anna Karenina.

Ikona 60. rokov
Filmový kritik Jean-Luc Godard si Annu Karinu všimol v reklame na mydlo, v ktorej pózovala vo vani. Práve chystal svoj režisérsky debut Na konci s dychom s Jeanom-Pierrom Belmondom a ponúkol jej malú úlohu. Odmietla, keď spomenul, že vo filme budú aj nahé scény. Godard na krásnu Annu nezabudol a obsadil ju do svojho ďalšieho filmu Vojačik.

Film o alžírskej vojne však označili za kontroverzný a zakázali ho premietať v kinách. Režisérovi i herečke sa vyhrážali smrťou, preto sa museli ukrývať. V 60. rokoch sa Anna Karina ocitla na vrchole slávy vďaka úspechu filmov Jeana-Luca Godarda, najvýraznejšieho predstaviteľa francúzskej novej vlny. Stala sa jeho múzou i manželkou.

Tragédia za scénou
Napriek fantastickému úspechu režiséra a herečky bol ich súkromný život búrlivý. Milovali sa i nenávideli. Keď Anna otehotnela, vzali sa, no dieťa potratila a strávila niekoľko mesiacov v nemocnici. Už nikdy nemohla mať deti. Z veľkej lásky ostali len trosky, o desať rokov starší Godard neraz na celé týždne bez slova odchádzal z domu, čo Annu privádzalo do šialenstva.

Po štyroch rokoch manželstva sa rozviedli a už nikdy spolu neprehovorili. V nasledujúcom období sa herečka venovala aj spevu. Nahrala niekoľko filmových piesní so Sergom Gainsbourghom a Jeanom-Claudom Brialym, nasledoval album a koncertné turné. V rokoch 1973 až 1998 napísala štyri romány a vyskúšala si aj prácu režisérky. V roku 2008 nakrútila v Montreale svoj posledný film Victoria podľa vlastného scenára.

Súkromný život
Po rozvode s Godardom sa Anna Karina trikrát vydala. Jej druhý manžel bol francúzsky herec Pierre Fabre (1968 až 1974), tretí herec Daniel Duval (1978 až 1981). Štvrtýkrát sa vydala v roku 1982 za amerického režiséra Dennisa Berryho, s ktorým žila až do svojej smrti 14. decembra 2019.

Zomrela v nemocnici v Paríži, podľa slov jej agenta na rakovinu hrdla. Jej manžel to však poprel a ako príčinu smrti uviedol komplikácie po roztrhnutí svalu. V pamäti divákov Anna Karina navždy ostane ako symbol 60. rokov – francúzske dievča v námorníckom tričku, károvanej minisukni a podkolienkach, s klobúčikom na hlave a hrubými čiernymi očnými linkami, ktorých sa nikdy nevzdala.

Autor: Jana Brožíková
Foto: Profimedia.sk