Hrôzy ženského nacistického tábora: Bezcitná lekárka bez ľútosti

Štyri ženy - režisérky sa rozhodli priniesť na plátna film o ženskom tábore Ravensbrück, ktorého zverstvá symbolicky odhalili štyri väzenkyne. Hlavnú úlohu stvárňuje herečka Diane Kruger, ktorá si na začiatku kariéry prisahala, že nikdy nebude hrať vo filme o druhej svetovej vojne.

"Tento projekt je však výnimočný. Téma samotná nie je ľahká. Priťahoval ma najmä ženský pohľad na vec. Tento film nešetrí brutalitou a v Ravensbrücku zomrelo veľa ľudí. Ale je to film o ženách, o ženskom tábore – a to mení spôsob, akým postavy medzi sebou interagujú," vyhlásila umelkyňa pre poľské rádio Wroclaw.

Ravensbrück, vzdialený necelých sto kilometrov od Berlína, bol medzi rokmi 1939 a 1945 jediným nacistickým koncentračným táborom určeným výhradne pre ženy. Prešlo ním vyše 132-tisíc väzenkýň – prevažne Poľky, Rusky, Nemky, Francúzky, ale aj ženy z Veľkej Británie či USA. Podmienky boli neľudské: nútená práca, hladovanie, psychický a fyzický teror, a to všetko pod taktovkou fanatických dozorkýň.

Najhoršie zverstvá v Ravensbrücku páchali nacistickí lekári. Ženy, najmä Poľky, infikovali gangrénou, lámali im kosti, testovali na nich lieky a vykonávali sterilizačné zákroky bez akéhokoľvek umŕtvenia. Tehotné ženy boli nútené podstupovať potraty. Neskôr bolo ženám dovolené síce porodiť, no novorodenci boli bez adekvátnej starostlivosti odsúdení na smrť. Tisíce žien v tábore stratili svoje deti alebo o ne prišli násilne.

Tábor zároveň slúžil ako hlavný dodávateľ žien pre nacistické nevestince. Väčšina z nich zomrela na pohlavné choroby a v dôsledku sexuálneho zneužívania. „Chceli nám zničiť telá, ale my sme urobili všetko pre to, aby sme si zachovali dôstojnosť,“ uviedla podľa Dailymail preživšia Maria Broel-Plater.

V tábore sa ocitla aj anglická agentka Elsie Marécha, ktorá pôsobila v belgickom odboji. „Prvé, čo som videla, bol voz plný mŕtvych tiel. Ich ruky a nohy trčali von, ústa a oči dokorán. Ponížili nás na nulu. Ani sme sa necítili ako ľudia. Pracuješ – a zomrieš,“ spomínala neskôr.

V najväčšom rozmachu mal Ravensbrück viac než 150 ženských dozorkýň. Jednou z najobávanejších bola Dorothea Binz, známa svojou extrémnou brutalitou. Väzenkyne bila jazdeckým bičíkom, vyberala obete na popravy a podľa svedkov dokonca jednu z nich zabila sekerou. Po vojne ju Briti zatkli a popravili.

Ďalšou bola lekárka Herta Oberheuser, ktorá spolupracovala s osobným lekárom Heinricha Himmlera. Ženám a deťom podávala smrtiace injekcie s benzínom či barbiturátmi, aby uvoľnila miesto pre ďalšie pokusné osoby. Taktiež vykonávala operácie bez anestézie.

Hoci počas Norimberských procesov bola odsúdená za zločiny proti ľudskosti, z 20 rokov väzenia si odsedela len päť. Po prepustení si otvorila súkromnú ordináciu, licenciu jej odobrali, keď ju spoznala jedna z preživších tábora smrti. Krutá lekárka zomrela bez toho, aby svoje činy niekedy oľutovala.

Zverstvá z Ravensbrücku sa dostali na verejnosť vďaka štyrom väzenkyniam – Krystyne Czyz, Wande Wijtasik a sestrám Janine a Krystyne Iwaským. Tie písali domov listy s tajnými správami písanými močom, ktoré boli viditeľné len po zohriatí. Podarilo sa im poslať 27 takýchto listov. Ich rodiny dokázali rozlúštiť ukrytý obsah a v máji 1944 bol ich príbeh zverejnený.

Táborom prešlo približne 132-tisíc žien, zhruba 50 000 z nich zomrelo na choroby, hlad a vyčerpanie. Ďalších 2 200 bolo zavraždených v plynových komorách. Ravensbrück bol oslobodený v apríli 1945. Bývalé väzenkyne však čelili ďalšiemu teroru – znásilneniam zo strany sovietskych vojakov.