IBA 120 cm vysoká tanečnica vám VYRAZÍ DYCH!

Ide o ochorenie, ktoré je typické deformáciami chrbtice a rebier a s tým súvisiacimi ďalšími zdravotnými ťažkosťami. Vo všeobecnosti ľudia s týmto syndrómom sú nižšieho vzrastu s krátkym krkom a trupom.

Sen o profesii tanečnice
Je zrejmé, že s takouto chorobou nie sú veľké šance na to, aby sa z Tiffany mohla niekedy stať profesionálna tanečnica, o čom ako malá snívala. V detstve navštevovala hodiny tanca s normálnymi zdravými deťmi. Neskôr, ako rástla, jej však inštruktorka tanca povedala: „Máš techniku, máš nohy a ruky a si krásna. Ale skutočnosť je taká, že tvoj výzor nespĺňa predstavy sveta baletu,“ uvádza portál People.com.

Tiffany si uvedomovala, že je iná. Síce túžila stať sa profesionálnou baletkou, vedela však, že jej predstavy sú nereálne práve kvôli jej chorobe. Mladá žena spomína na svoje školské roky, kedy si čím ďalej tým viac uvedomovala svoju odlišnosť od svojich rovesníkov. Jej mama sa snažila čo najviac presadiť, aby sa Tiffany mohla zapájať do rôznych školských aktivít, no vedenie školy a  učitelia mali často námietky. Takisto sa Tiffany priznala, že nechodila na rande ako iné dievčatá v jej veku, pretože žiadny chlapec o ňu nemal záujem, nikomu sa nepáčila.

Vzdala sa sna
Keďže jej boli neustále hádzané polená pod nohy, mladá žena sa rozhodla svojho sna o tancovaní vzdať a začala študovať ekonomický odbor. Občas pracovala ako učiteľka tanca v New Yorku a myslela si, že to je asi jediná možnosť, ako byť v kontakte s tancom. Pre People.com povedala: „Videla som sa pracovať niekde na Wall Street. Nerobila som viac tanec, lebo som verila, že to nie je možné. Nechodila som na konkurzy. Neplánovala som vystupovať ako tanečníčka. Nerozmýšľala som nad tým.“

Dôležitý zlom
Neskôr zmenila hlavný odbor štúdia z ekonomiky na tanec, aby sa mohla naplno venovať práci inštruktorky tanca. To sa ukázalo ako zásadný krok pre jej ďalšiu kariéru. Tiffany dostala ponuku od Heidi Latsky – majiteľky štúdia pre tanečníkov s postihnutím, ktoré má sídlo v New Yorku.

Najskôr síce váhala, či túto ponuku prijať, no nakoniec do toho išla a dnes si plní svoj sen o profesionálnej tanečníčke. Tiffany hovorí: „Nikdy som si nemyslela, že budem s tanečnou skupinou vystupovať v New York City. Nikdy som si nemyslela, že moja fotka, moja tvár, moje telo budú zobrazené na plagátoch na Times Square. Všetky veci, o ktorých som si myslela, že sa nemôžu stať, sa dejú!“

Svoje sny si mladá žena teda naozaj plní napriek svojmu ochoreniu. Čo ju však trápi a na čo si nikdy nezvykne, sú reakcie niektorých ľudí, bežných okoloidúcich či spolucestujúcich v metre a podobne. Nazývajú ju mimozemšťanom, nepodarkom, príšerou, hovoria jej, že by sa mala zabiť... Má však podporu svojej rodiny a priateľov, čo jej dodáva silu. Nemieni sa schovávať vo svojom byte a trpieť len preto, že ľudia sú hlúpi. Hovorí: „...budem žiť, to je to, čo urobím.“