Z ich brutality mrazí. Masoví vrahovia a ich zvrátené chúťky

Sú totiž ľudia, ktorí sa v krutosti vyžívajú a títo sérioví vrahovia zabíjali svoje obete naozaj brutálnym spôsobom. Tak pozor, nasledujúce stránky sú vhodné naozaj len pre silné povahy... 

Predstavíme vám v nich piatich masových vrahov, ktorí si svoje dielo naozaj užívali. Svojim obetiam vypichovali oči, vyrezávali jazyky, mali s nimi sex po smrti, ale aj... Uff, z toho naozaj mrazí.  

Každopádne, všetci z nášho rebríčka najkrutejších zabijakov zniesli zo sveta tými najzvrátenejšími spôsobmi desiatky ľudí. Každý z nich mal svoj vlastný spôsob a niektorí boli tak prešpekulovaní, že ich polícia dolapila až po dlhých rokoch vyčíňania. O tých najzvláštnejších vraždiacich rituáloch informoval portál CVLTNation.
 
Začíname vrahom a kanibalom, ktorý na jednoduchý trik vlákal do svojho úkrytu viac ako 50 ľudí... 

Reč je o zákernom a prešpekulovanom učiteľovi Andrejovi Čikatilovi. Polícia ho zatkla v roku 1990. Usvedčený bol z 53. vrážd, ale na svedomí má oveľa viac ľudských životov, nie všetky vraždy mu však boli dokázané. Väčšinou sa zameriaval na ženy alebo utečencov a oslovoval ich na autobusových a železničných staniciach. Vyhliadol si svoju obeť na ktorej bolo zjavné, že má hlboko do vrecka a ponúkol jej peniaze, niekedy dávku drogy, fľašku alkoholu a keď mu padlo do oka dieťa, samozrejme ho zlákal na hračku či sladkosť. Spočiatku bol na svoje obete milý. Odlákal ich z verejnosti a lesťou privábil až do lesa. A tam sa to začalo!

Zviazal ich povrazom a dobodal, tak mal uspokojovať  svoju sexuálnu túžbu. Trpel totiž impotenciou, no zistil, že pri násilí máva erekcie a ejakuluje. Ale pri tomto ani náhodou neskončil. Svojim obetiam vypichoval oči ktoré si varil, vypitval im žalúdky, odhrýzal nosy, vyrezával jazyky či pohlavné orgány, odhryzol či odrezal bradavky a zjedol ich. Občas okolo svojich obetí tancoval nahý a zavýjal ako zviera.
Stal sa tak najznámejším sériovým vrahom Sovietskeho zväzu a za svoje činy bol v roku 1992 odsúdený na trest smrti. Psychiatrické vyšetrenie odhalilo, že trpel hraničnou poruchou osobnosti.
 
Na ďalšej strane nazrieme do Ameriky. Čo robil Jozeph pred ohavným činom?

Americký sériový vrah Joseph James DeAngelo je bývalý policajt z Kalifornie. Svoje obete oslovoval pred masakrom krstnými menami a 24. apríla 2018 ho úrady obvinili už ako 72-ročného z trinástich vrážd prvého stupňa, päťdesiatich znásilnení a vlámania sa do viac ako stovky domov.

Svoje obete si starostlivo vyberal. Cestoval po štvrtiach, kde žila stredná a vyššia stredná trieda. Zameriaval sa na obete, ktoré žili v jednoposchodových domoch v slepých uličkách alebo v blízkosti opustených polí, škôl, parkov či stavenísk. Kým bol „správny čas“ na masaker, sledoval ich dni aj týždne. Do ich domov zvyčajne vstúpil v noci, keď všetci spali. Mal na sebe lyžiarsku masku a oháňal sa zbraňou. Všetky jeho útoky boli precízne naplánované a nepredstaviteľne kruté. Obete zobudil. Mužov zviazal a následne umlátil k smrti. Ženy najskôr brutálne znásilnil a potom tiež zavraždil.
Jozeph bol známy najmä tým, ako sa správal na mieste činu. Svoje obete totiž nevraždil hneď. Po tom, ako ich spacifikoval, pri nich sedel a plakal. Ženy oslovoval krstným menom a pred obeťami robil osobné vyhlásenia. Keď bol vo vnútri domu, neponáhľal sa a často sa tam zdržiaval celé hodiny. Niekedy sa počas útoku zastavil, aby sa najedol či napil. Mal to byť znak najvyššej dôvery uprostred chaosu. Za svoje vyčíňanie si vyslúžil doživotný trest.
 
Na ďalšej stránke ešte zostaneme v Amerike, presnejšie vo Washingtone a pozrieme sa na vraha, ktorého polícia nebola schopná dolapiť desiatky rokov.

Gary Ridgway síce skončil svoj život v cele smrti, ale pre políciu bol takmer nepolapiteľný a pomohol im s tým až ďalší sériový vrah v roku 1986. Ted Bundy bol vtedy odsúdený na trest smrti a krátko pred popravou kontaktoval mladého detektíva Davea Reicherta. Práve ten pracoval na dolapení Garyho, ktorého verejnosť nenazvala inak, ako „vrah z Green River“, lebo svoje obete pochovával pri brehu tejto rieky. Ten ponúkol detektívovi pomoc len pár dní pred vlastnou popravou s tým, že videl jeho fotografiu v článkoch a vo svojom liste detektívovi uviedol, že sa nemá pýtať, prečo si myslí, že je odborníkom v tejto oblasti. „Jednoducho akceptujte, že ním som, a tým by sme mohli začať," konštatoval.

Lebo hoci obaja vrahovia mali odlišné „pracovné“ metódy, pri usmrcovaní obetí mali niečo spoločné. 
Bundy, ktorý ponúkol detektívovi pomoc, mŕtvoly najskôr nalíčil a pekne upravil. Následne s nimi mal sex, niekoľko hodín vedľa nich ležal a maznal sa s nimi a následne dlho sledoval, ako sa rozkladajú.  Nepolapiteľný Ridgway sa vracal na miesta, kde obete pochovával, aby sledoval, ako sa rozkladajú. Rozdiel medzi oboma vrahmi bol však v tom, že on mal s nimi pohlavný styk aj dlho po ich smrti.

Po dolapení tvrdil, že zabil počas 80. a 90. rokov minulého storočia až 80 žien – z ktorých mnohé boli prostitútky, ale oficiálne sa priznal v roku 2003 len k 48. vraždám.
 
 Kto sa špecializoval na starších mužov a čo robil s ich lebkami? O jeho krutosti sa dozviete na ďalšej strane... 

Alexander Pičuškin je na verejnosti známy ako šachovnicový vrah. Pochádza z Ruska a zniesol zo sveta 49 až 60 ľudí. Väčšina vrážd sa stala v parku Bitsa na juhozápade Moskvy.
Keď Alexandra polícia dolapila, tvrdil, že chcel zavraždiť až 64 ľudí, aby tak vyplnil všetky políčka na šachovnici. Psychiatri napriek tomu dospeli k záveru, že nie je duševne chorý. Pičuškin bol natoľko nebezpečný, že musel byť počas súdneho procesu umiestnený v sklenenej klietke.
Jeho prvou obeťou bol spolužiak, ktorého zabil pred pätnástimi rokmi. Vraj mal z jeho zmasakrovania dobrý pocit, lebo sa cítil silný a ako Boh. Dovedna zabil asi len tri ženy, väčšina jeho obetí boli starší muži. Starostlivo si ich vyberal a zvyčajne ich zlákal na vodku. Opil ich a keď boli omámení až natoľko, že sa nevedeli brániť, vytiahol veľké kladivo a rozbil im ním lebku. Svoj hrozný čin vždy ukončil tak, že do vzniknutého otvoru vrazil prázdnu fľašu od vodky a mŕtvoly najčastejšie pohodil v kanáloch pod mestom.
Smolu mal v tom, že zjavne nekontroloval, či sú jeho obete naozaj mŕtve, lebo traja napadnutí prežili a jeden z nich ho identifikoval.

Zatkli ho v júni 2006, keď polícia našla jeho meno a telefónne číslo na kúsku papiera, ktorý nechala pre svojho syna jedna z jeho ženských obetí. Alexander má dnes len 49 rokov a vo svojom interview spred niekoľkých dní uviedol, že neľutuje svoje činy, a pochvaľoval si, že sa k nemu väzenskí dozorcovia správajú s rešpektom. Pre bulvárny plátok Tvoj Deň povedal toto: „Nič neľutujem. Takmer všetci dozorcovia ma obdivujú. Majú zákaz sa so mnou rozprávať, vypytovať sa ma... Počujem ich, ako sa medzi sebou o mne s rešpektom vyjadrujú," povedal vraj, ktorý sa považuje za druhého „najplodnejšieho“ vraha Ruska.

Náš ďalší vrah si z obetí vyrábal nábytok či rukavice a inšpiroval tvorcov mnohých hororov.  

Paradoxne má Edward Gein na konte na konte „iba“ dve vraždy, ich brutalita však hovorí sama za seba. Edo, ktorý sa v 50. rokoch 20. storočia stal postrachom dediny Plainfield vo Wisconsine, je známy pod pseudonymom „vrah od vedľa“ a jeho skutky boli inšpiráciou pre hororové filmy ako Psycho, Texaský masaker motorovou pílou alebo Mlčanie jahniat.

Edo sa narodil ešte v roku 1906. V detstve si toho veľa vytrpel, lebo ho po smrti otca a brata vychovávala mama, ktorá ho úplne odizolovala od sveta. Gein ju však aj tak miloval. Všetko sa zmenilo po jej smrti, keď sa vymkol kontrole, čo ho nakoniec priviedlo k exhumovaniu mŕtvol a vražde dvoch žien. Z hrobov vyhrabané telá, ale aj svoje dve obete stiahol z kože, a vyrábal z nich nábytok, čalúnenie, rukavice či tienidlá.

Po dolapení bol uznaný za nepríčetného a vravel, že to robil, lebo neznášal staré ženy, ktoré sa podobali na jeho mamu. Obvinili ho síce z dvoch vrážd, ale priznal sa iba k drancovaniu hrobov. Kvôli nepríčetnosti bol umiestnený v špecializovanom ústave pre chorých, kde v roku 1984 zomrel na rakovinu. Za väzenské múry sa nikdy nedostal.