Idylka na bavorskom vidieku: Do Nemecka odišla Slovenka Lenka za láskou

Jej manžel Oliver bol americký vojak, ktorého časom prevelili na najväčšiu americkú základňu v Európe pri meste Grafenwöhr.
Pred pár rokmi Oliver z armády odišiel pre zranenia z vojenských misií, no naďalej na základni pôsobí a popri tom študuje kriminalistiku a vnútornú bezpečnosť. Usmievavá Slovenka je dnes vedúcou colného oddelenia výrobcu autodielov a žijú spolu pri mestečku Weiden.

Plynulé začiatky
Začiatky boli pre colnú manažérku prekvapivo ľahké, zrejme aj preto, že sa odmalička venovala nemčine. Mala síce malú dušičku, že sa v začiatkoch nebude mať na koho obrátiť – jej manžel totiž hovorí len po anglicky, ale jej obavy sa rýchlo rozplynuli a prácu si našla už v prvých dňoch po príchode. Dnes žijú na bavorskom vidieku neďaleko americkej základne – ostrovčeka vstavaného do krajiny, kde sú ľudia nápomocní a zvyknutí na rôzne národnosti.

Vojenský mikrosvet 
Najväčším kultúrnym šokom v zahraničí bol pre Lenku život rodín amerických vojakov a vojačiek. „Systém, ktorý ma americká armáda, je naozaj jedinečný a miera ich patriotizmu a hrdosti na vlastnú krajinu niekedy vyráža dych. Vojaci sem prichádzajú na pár rokov s rodinami či bez nich a privážajú si naozaj všetko – nábytok, zvieratá, autá, skrátka celý svoj život. Ubytovaní sú buď priamo na základni alebo v jej okolí a majú tam vzdelávacie, nákupné, športové či rekreačné možnosti. Môžu tam vybaviť takmer všetky úradné záležitosti, nakúpiť americké potraviny, jazykom je angličtina, menou dolár, všetko je uspôsobené tomu, aby sa čo najviac cítili ako doma,“ opisuje Lenka, ktorá si spočiatku pod pojmom vojenská základňa predstavovala niečo celkom iné ako americké mestečko uprostred Európy.

Milovníčka zvierat 
Najväčšmi si Lenka v dobrom zvykla na nemeckú úroveň prístupu k zvieratám. „Sú tu poloprázdne útulky a pouličné zvieratá neexistujú. Mať psa alebo iné zvieratko je tu vážna vec, sú chránené zákonom a starostlivosti o ne ľudia venujú nemalé úsilie aj financie,“ vysvetľuje Lenka a apeluje na to, aby sa aj na Slovensku sprísnili zákony a ľudia si uvedomili, že zvieratá nie sú veci, ale vnímajúce a cítiace bytosti.

Návrat nie je nevyhnutný, ale možný
V presťahovaní na Slovensko inak Lenke s Oliverom nebráni vcelku nič, a aj keď sú v Bavorsku šťastní, nad presunom uvažujú. „Veľa vecí by mi z Nemecka chýbalo, ale rodinu nenahradí nič,“ priznáva šikovná Slovenka s tým, že by dala čokoľvek aj za to, aby konečne mohla hovoriť rodnou rečou. Bojí sa len toho, ako by jej manžela vnímali na Slovensku ako cudzinca. „Všetko má svoje pre a proti. Necháme tomu voľný priebeh,“ dodáva.

Zo Slovenska mi chýba:

Na Slovensku by mi chýbali:

Pikošky o Bavorsku od Lenky:

Karanténna clivota
Tohtoročné cestovateľské plány mladý pár ako milióny iných pre súčasnú krízu zrušil, okrem tých na dovolenku v slovenských veľhorách. Ak sa u nás uvoľnia karanténne opatrenia, pricestujú do Tatier. Opak by Lenku, ako mnohých ďalších Slovákov v zahraničí, veľmi zamrzel. Rodinu nevidela od januára inak ako na displeji telefónu a dúfa, že čoskoro sa to zmení.