Na JIS-ke oddych nepoznajú: Jeden deň... so SESTRIČKOU v nemocnici

Pani Zuzana je tesne pred dôchodkom a v práci už toho veľa preskákala. Ocenením jej zanietenosti je vyznamenanie, ktoré jej koncom septembra udelila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. Odovzdali jej Biele srdce v kategórii Sestra v praxi na celoslovenskej úrovni. Napriek tomu o sebe tvrdí, že nie je lepšia ako jej kolegyne.

5:20
Skorý budíček
Zuzana vstáva naozaj skoro. Tvrdí, že by si rada pospala, ale nedá sa. „Nemôžem si dovoliť žiadne vylihovanie. Vyskočím na nohy, uvarím si čaj, aby som ho po chvíli vypila na dúšok, a odchádzam do práce.“

6:10
Cesta na autobus
Do nemocnice to má síce len na skok, ale vraví, že si vždy nechá malú časovú rezervu. Tvrdí, že nerada mešká a tobôž nie do zamestnania. Veď kedykoľvek môže vynechať spoj alebo sa na ceste nebodaj niečo prihodí.

6:30 až 6:45
Príchod na oddelenie
Niekoľko minút pred začiatkom služby je pre Zuzanu aj ostatné zdravotné sestry azda jediná chvíľa počas pracovného dňa, keď nemusia byť v strehu. Využijú ju na krátky rozhovor, na preoblečenie z civilu do uniformy, v prípade pacientov, ktorí ochoreli na COVID-19, do špeciálneho ochranného obleku.

7:00
Výmena služieb
Nemocničné rána sú vždy hektické a o jednotke intenzívnej starostlivosti to platí dvojnásobne. „Každé ráno je iné,“ prezrádza nám Zuzana. „Nikdy totiž neviete, akí pacienti sú odkázaní na pobyt u nás.“

7:10
Výmena informácií
Ošetrujúci personál sa presúva na rýchle „sedenie“. Potrebujú čo najpresnejšie informácie o súčasných pacientoch, dohadujú sa na pracovných postupoch. „Keďže máme tri oddelenia, každé iného zamerania, rozdelíme si, kto kam ide a môže sa začať služba,“ vysvetľuje nám Zuzana.

7:20
V jednom kole
Do rannej vizity zostáva len niekoľko desiatok minút. O pacientov sa treba dovtedy postarať, a tak im zdravotné sestry podávajú ranné lieky, neskôr raňajky a robia aj mnoho iného.

8:00 až 9:00
Vizita
Ranná vizita nemá presne stanovený čas. „Každý deň je to inak,“ hovorí Zuzana. Všetko záleží na tom, či sa ide na veľkú, alebo malú vizitu a či bude prebiehať aj s primárom oddelenia. Karty môže zamiešať aj počet pacientov v operačnom programe, prípadne zložitosť plánovaných operácií.

Od 10:00
Deň pokračuje
Denný rozvrh každého pacienta na JIS-ke, ale aj na iných nemocničných oddeleniach, závisí od jeho zdravotného stavu a diagnózy. Zuzana nám vysvetľuje, že na JIS-ke je každý deň iný. „A keďže pacienti na našom oddelení sú na 95 percent ležiaci, na vyšetrenia ich prevážame priamo na posteliach.“ Pomáhajú si navzájom – dve sestry alebo pridá ruku k dielu sanitár. Prevozu predchádza náročná príprava. Pacientov na JIS-ke totiž stále monitorujú.

„Odpájame ich od monitora, ktorý sleduje vitálne funkcie, meria tlak a pulz. S posteľou musíme vmanévrovať do výťahu, presúvať sa po nemocničných chodbách aj špecializovaných oddeleniach a to všetko zaberie čas,“ hovorí Zuzana. Ich úlohou je aj presun stabilizovaných pacientov na príslušné oddelenia a príjem nových pacientov z operačných sál.

Pred 11:00
Obed sa blíži
Nasleduje príprava na obed, prebaľovanie či podávanie liekov. Zhon na oddelení neustáva. Obednú prestávku vlastne nepoznajú. Vždy sa niečo zomelie. Okrem toho, pacienti nemôžu zostať ani na sekundu bez dozoru...

11:15 až 11:30
Hlavné jedlo
Pred pol dvanástou sa na oddelení vydáva obed. „Pri stabilizovaných pacientoch to je čas na jedlo,“ vysvetľuje Zuzana a pokračuje: „Stať sa však môže čokoľvek. Nikto nevie, či niekto nebude potrebovať urgentnú pomoc lekára alebo sestier.“

12:00
Zdanlivý pokoj
Kedy však jedia sestry? „Čas na obed je vtedy, kedy si ho kto nájde,“ hovorí Zuzana. „U nás sa stále niečo deje a nie je nič nezvyčajné, keď robíme dve aj tri akútne veci naraz. Vtedy mám občas pocit, že by som sa potrebovala naklonovať,“ hovorí s úsmevom. Výsledkom je, že na jedlo a pravú obednú pohodu má čas len niekedy. Častejšie ho je za pochodu, lebo pacienti sú prvoradí a nepočkajú...

13:00 až 19:00
Pracovný kolotoč pokračuje
Kolotoč podávania liekov, pomoci chorým, ich stabilizovania a rôznych zdravotníckych úkonov sa nekončí. Na oddelení je neustále zhon, povinnosti neubúdajú. O to väčšmi, že oddelenia jednotiek intenzívnej starostlivosti sa čoraz viac zapĺňajú pacientmi, ktorí ochoreli na COVID-19. Ich stav je veľmi vážny a potrebujú sústavnú zdravotnú starostlivosť. „K pacientom s covidom môžeme pristúpiť až po tom, ako sa oblečieme do špeciálnych oblekov. Znamená to pre nás štyri hodiny bez pitia aj toalety.“

19:00
Koniec zmeny
Konečne „padla“ a po 12-hodinovej šichte si sestry na oddelení menia služby a vymieňajú informácie o pacientoch. Kroky jedných smerujú na oddelenie, Zuzana môže ísť už domov.

19:30
Rodinná pohoda?
Je krátko po pol ôsmej večer, no deň sa pre Zuzanu zďaleka neskončil. Vysvetľuje: „Treba nakúpiť, niečo navariť alebo poupratovať. Ale sú aj dni, keď prídem z práce taká unavená, že túžim len po sprche, teplom jedle a relaxe. Rada si prečítam dobrú knihu, zapnem televízor alebo sa rozprávam s manželom.“ A ďalší pracovný kolotoč sa opäť blíži...