Krajšie portréty ste nevideli. Stojí za nimi fotografka Mimi, ktorá klame vzhľadom!

Kedy si začala fotiť a čo Ťa k tomu viedlo?
Začala som fotiť veľmi skoro, asi na začiatku puberty. O fotku som sa zaujímala hlavne z toho dôvodu, ze môj otec vtedy obchodoval s elektronikou z Rakúska a stále bolo u neho doma množstvo fotoaparátov či kamier, ktoré sme so sesternicami často testovali. Na strednej som už fotila snáď každú babu v meste.

Pôsobíš v zahraničí, kde presne a ako si sa tam dostala?
Som na juhozápade Francúzska v surf mestečku Capbreton. Žijem v lese na pláži s mačkami a psom, chodím bosá, nemám auto, ale bicykel a vôbec mi nechýba ruch mesta. Toho sa nabažím až-až, keď cestujem každý mesiac pravidelne za prácou na fotenia do módnych metropol ako Miláno, Londýn, Paríž, Berlín, Mníchov či Barcelona. Ja som už odmala utekala zo Slovenska preč a vedela som, že doma pre mňa nie je miesto v tej dobe. Žila som v Londýne, New Yorku, Paríži, aj na Kanárskych ostrovoch.

Za foteniami som precestovala polovicu sveta, Európu mám prejdenú tak, že presne viem letecké, vlakové či autobusové spojenia naspamäť skoro v každom väčšom meste. Do Capbreton som sa dostala cez surfing a nakoniec som ostala, pretože som tu našla muža svojho života a ten sa ako správny Francúz predsa sťahovať nikam nebude. (Smiech).

Čo fotíš pracovne a čo najradšej fotíš súkromne?
Pracovne fotím módu a portréty. Svadbám sa vyhýbam, tie fotím jedine známym či modelkám. To isté platí pre rodiny s deťmi, musia to byť kamaráti, inak tieto fotenia prenechávam kolegom, čo na to majú lepšie oko a nervy. (Smiech). Čo sa týka súkromia, keďže žijem na pláži, tak je to hlavne surf, oceán a taktiež veľa skateboardingu. Dlho som fotila skejtové súťaže v Európe a zhodou okolností partner je skate a surf tréner, takže sa v tom prostredí cítim veľmi prirodzene.

Pozrite si jej úžasné fotografie v našej galérii.

Milujem zvieratá, od pavúka cez slona, či mačku. Ak mám čas, veľmi rada fotím svoj zverinec či zvieratá, ktoré zachránim alebo nájdem. A to sa u mňa stáva dosť často. Veľmi sa mi páčia fotky prírody a nočnej oblohy, ale na toto by som nemala ani trpezlivosť, ani čas.

Ako vyzerá Tvoj pracovný deň?
To záleží na tom, kde momentálne som. Ak som na cestách, tak idem do Bordeaux na letisko, priletím do Prahy, utekám do ateliéru na fotenie, ktoré trvá cca do večera. V noci idem do Mníchova, kde prespím, celý deň fotím a ďalším nočným spojom idem napríklad do Hamburgu. Ten istý scenár sa opakuje tam, dofotím a idem zasa napríklad do Berlína. Z Berlína naspäť do Prahy či do Londýna, keďže majú denne asi 5 letov. Väčšinou letím domov z Londýna.

Takto som stále deň, dva v inom meste či krajine po celej Európe. Zväčša chodím na týždňovky, niekedy na dva týždne a stane sa, že som preč aj celý mesiac. Vtedy so sebou beriem moju fenku, tá miluje byť na sete a fotiť sa s modelkami. (Smiech). Keď som doma v Capbretone, zväčša celý čas retušujem všetko, čo som nafotila na cestách a ak mám čas, idem určite surfovať, či na dlhé prechádzky do lesa. Doma cez víkendy odmietam pohnúť prstom a užívam si pláž.

Na čo si zo svojej práce najviac hrdá?
Ja som nesmierne hrdá na samu seba, ako takéto výjazdy zvládam sama bez akejkoľvek pomoci v cudzej krajine a ešte vo veku 35, kedy už nie som puberťák a nie je mi všetko jedno. Mňa dokonca aj klienti či modelky volajú “Marathon Mimi”, keďže fotím pomerne rýchlo a každému tým ušetrím čas. Veci, ktoré sa mi stávajú na cestách a na foteniach by neustálo ani 20 chlapov.

Je to nesmierne náročné, stresujúce a neisté. Nikdy neviete, kedy vám bude meškať lietadlo, vlak, kedy vám klient “zabudne” zaplatiť, kedy vám nepríde na poslednú chvíľu modelka, či kedy dostanete záchvat z endometriózy a nebudete schopná sa od bolesti ani postaviť. Chystám sa o týchto zážitkoch písať blog. Čo sa týka fotky, stále sa zdokonaľujem, avšak veľakrát o sebe aj zapochybujem. Sú dni, kedy si vravím, že som v tomto biznise už dosť rokov na to, aby som sa podceňovala. Viem, že robím dobrú robotu, ale stále môže byť lepšia a je potreba sa vzdelávať a naberať nové skúsenosti.

Aké sú najväčšie problémy módnych fotografov?
Problém fotografa v práci je len jeden. Ľudia. Najmä insolventní klienti alebo jednoducho tí, ktorí berú vašu prácu ako niečo, čo môžu dostať zadarmo. Niekedy sa mi rozum zastavuje pri tom, čo z úst týchto ľudí dokáže vyjsť. Ja pracujem ako fotografka skoro 20 rokov a nemienim niekoho presviedčať, že si za svoju prácu beriem zálohu a potom celý honorár. Ešte sa mi nestalo, aby som v hoteli či reštaurácii odišla len tak bez platenia.

Ľudia sú mnohokrát hlúpi a egoistickí. Hlavne v dobe sociálnych sietí, kde vám 90% všetkého vymýva mozog a skresľuje realitu. Za kvalitné služby fotografa, vizážistu, štylistu či celkovo umelca, remeselníka sa jednoducho platí. My nežijeme z korienkov a zo vzduchu.

Pozrite si jej úžasné fotografie v našej galérii.

Čo je Tvoj sen do budúcna alebo kde sa vidíš?
Vidím sa vo Francúzsku, keďže môj partner je ozaj trieda, ale nepohne s ním ani nemecký bager, takže som sa musela obetovať ja. Na január mám už naplánovaný výlet: Lyon, Grenoble, Miláno, Innsbruck, Mníchov, Bazilej, Zürich a Ženeva. Vo februári poletím do Prahy a Bratislavy a určite plánujem pracovnú cestu na pár mesiacov naspäť do New Yorku a Los Angeles.

Na leto budem prenajímať môj dom na pláži na model workshopy, fotoworkshopy a surfcampy. Ešte by som mala ísť na skok na Maldivy. Začínam písať spomínaný blog. Verím, že bude mať úspech, lebo už iba stručné posty toho, čo sa mi v živote stalo, sa ľuďom na sociálnych sieťach páči. Ako staršia pani sa vidím viac potetovaná, v záhrade, na surfe, so zvieratami, ale stále s pasívnym príjmom, trebárs z môjho blogu.

Sledovať ju môžete aj na jej Instagrame.