Krutý osud mladej ženy. Kto pomôže Zdenke z ťažkej situácie?

Všetko sa začalo nenápadne. Jej manžel Jozef začal pociťovať veľké bolesti v krížoch a na pravej strane bedrovej chrbtice. Spočiatku si myslel, že ho len ofúklo a prechladol. Nepríjemné pocity sa však stupňovali a vyrážali až do celej nohy k lýtku, tak zašiel k lekárovi. Ten mu predpísal lieky na zápal kĺbov a svalstva, a niečo od bolesti.  

Zdenka spomína: „Lieky mu príliš nezaberali. Manžel nemohol pracovať, lebo nevydržal dlho stáť na nohách. Tak odišiel na úrad práce. On bol nezamestnaný a ja na materskej dovolenke s chlapcami.“  
Bolesti v nohe po čase mierne ustúpili, aby sa opäť vrátili a boli oveľa naliehavejšie. „Teraz začali vystreľovať do pravého ramena. Tak mu obvodná lekárka predpísala ďalšie lieky a odporučila ho na ortopedické vyšetrenie,“ hovorí Zdenka.
Jozef dostával každý týždeň jeden obstrek a jedol veľa liekov. Poslali ho na ďalšie vyšetrenia, ale zdroj, odkiaľ bolesť vyrážala, sa lekárom nepodarilo zistiť ani po röntgene.  

Prešlo niekoľko ďalších mesiacov. V polovici mája sa mu na tele objavili veľké hnisavé a krvácajúce vredy. Kožná lekárka si myslela, že ide o pásový opar. Zdeninmu manželovi predpísala masť na herpes a lieky, ktorému mali zabrať. Nič ani po viac ako týždni nepomohlo a vredy neustupovali. Skôr naopak, boli stále väčšie, tak Jozefa neodkladne hospitalizovali v nemocnici v Trnave na kožnom oddelení.
 Lekári ihneď začali s liečbou. Opäť na záhadné vredy, ktoré Jožkovi obsypali už takmer celé telo, nič nezaberalo. Po ďalších vyšetreniach a množstve odberov ho bezradní lekári poslali na CT vyšetrenie pľúc. To potvrdilo krutú pravdu.

„Na pľúcach mu našli dva malé nádory. Ďalšie vyšetrenia však ukázali, že jeho zdravotný stav je oveľa horší,“ vraví so slzami v očiach Zdenka. „Z pľúc mu prerástli metastázy do kostí ramena, lopatky aj chrbtice,“ vraví. Zdá sa teda, že ukrutné bolesti, ktoré Jozef prežíval, aj vredy na rukách aj nohách, boli reakciou tela na rakovinu a biele krvinky, ktoré sa snažili telo chrániť, sa dostávali už na povrch kože.
Žiaľ, rakovina si prestúpila jeho telom natoľko, že operácia už nebola možná. Prvú chemoterapiu dostal 29. júna. Po nej nasledovali ďalšie a ďalšie, aj keď s neurčitým výsledkom. Úplné vyliečenie už totiž vzhľadom na závažnosť a pokročilosť ochorenia nebolo možné, sľubovalo však aspoň predĺženie Jožkovho života.

Manželovo ochorenie pristihlo každého nepripraveného a pocítila ho celá rodina. Dostali sa do
hmotnej núdze, veď poberali len 179 eur. „Ja som dostávala od štátu materský príspevok. O manžela som sa tiež musela starať, tak som nemohla pracovať,“ vyratúva Zdenka.  
„Bolo mi ho veľmi ľúto. Trápili ho bolesti celého tela, najmä najviac postihnutej pravej ruky a ramena. Niekedy sa to nedalo vydržať. Kričal od bolesti aj napriek tomu, že pravidelne užíval silné opiáty. A lekári mu veľkú šancu na život nedávali.“
Čas sa vliekol a zdravotný stav sa podľa predpokladu lekárov aj napriek liečbe nezlepšil. Lekári ukončili liečbu a manžel sa ocitol v domácej starostlivosti mobilného hospicu v paliatívnej liečbe. Denne za ním chodia zdravotná sestra. Nastavovala mu lieky od bolesti, nič iné sa už žiaľ nedalo robiť. 

 „Náš tato nás opustil koncom septembra. Zostala som sama s chlapcami, musím sa pozviechať a ísť ďalej kvôli nim,“ napísala Zdenka na stránku, kde hľadala pomoc. „Prácu zatiaľ nemám, keďže na šesť hodín je ťažké niečo nájsť. Veľmi nám chýba náš tato, odišiel priskoro, ešte nebol správny čas. Chlapci ho potrebujú. Ale osud to zariadil inak, nebolo mu dopriate žiť a zostať tu s nami...“ 

Od Jozefovej smrti ubehlo už takmer 1,5 roka. Zdenka a jej synovia sa z najhoršieho trápenia vystrábili, problémy však zostali. Chlapci sú chorľaví, tak sa Zdenka nevie zamestnať. 
„Žijeme biedne a skromne v starom rodinnom dome u môjho otca. Keď si vypije, robí nám zo života peklo. Vyhadzuje nás z domu, uráža ma, vyhráža sa mi, vypína prúd aj plyn. Je nebezpečné naďalej tu s ním zostávať najmä kvôli mojim chlapcom, škôlkarom. Tak hľadám pomoc, aby sme sa mohli presťahovať niekam do podnájmu. Túžime po kľudnom živote a novom začiatku...“

Viac fotiek nájdete v galérii.