Láska na druhý pokus

Dnes sa Janke Slovákovej (32) z Bratislavy rysuje pod šatami bruško a je šťastná po boku nového muža. Cesta k nemu však bola kľukatá a plná sebazaprenia. Žila v zlatej klietke a nevedela z nej von...

Vyrastala v dedine na severe Slovenska. „Vychovávala ma babka, lebo rodičia na mňa kašľali,“ prezrádza Janka. Život tam je krásny, ale akýsi pomalý. Chcela ísť preč, a tak hneď po strednej škole odcestovala na vysokú školu do hlavného mesta a na lazy sa už nevrátila.

Rozprávková láska
Vyštudovala, našla si prácu a stretla Marka. Bola to láska, o ktorej sa dočítate azda len v dievčenských románoch. Marek bol pozorný, milý, pekný a bohatý. Býval vo vile pod Slavínom. Netrvalo dlho a Janka sa k nemu nasťahovala. „Bolo to super obdobie, žila som ako v rozprávke,“ spomína. Marek jej pomohol so založením malej firmy s realitami, veľa cestovali, zabávali sa. „Bolo mi sveta žiť a bola som presvedčená, že Marek je ten pravý. Otehotnela som.“

Rázna zmena
Keď oznámila šťastnú novinu babke, zavládlo v jej rodine nadšenie. „Dokonca sa ku mne začala hlásiť mama, ktorá sa o mňa roky takmer nezaujímala. Asi ju zlákala vidina bohatstva,“ uvažuje Janka. „Neverila som jej, oporou mi bola aj naďalej babka.“
Krátko po svadbe sa Janke narodil syn Jakub. Na nejaký čas musela pozastaviť živnosť a zostala finančne závislá od manžela.

„Vtedy sa to začalo. Z galantného partnera sa vykľul muž, ktorého odvrátenú tvár som dovtedy nepoznala,“ hovorí so slzami v očiach. A tak sa Janka popri starostlivosti o syna starala o domácnosť a Markovo pohodlie. „Zmenil sa na nepoznanie, mala som chuť odísť preč. Ale kam? Nemala som vlastné bývanie a z materskej by som aj so synom nevyžila.“

V zlatej klietke
Zostala väzňom v luxusnom dome. „Nemohla som odísť do mesta, aj keď nám v garáži stáli dve autá. Keby ma Marek nenašiel doma, nakričal by na mňa.“ Janka bola v koncoch, preto jej prišla aspoň načas pomôcť babka. „Asi to bolo zle načasované, lebo pricestovala, keď bol Marek na služobnej ceste,“ rozpráva ďalej Janka. Po návrate domov babku namiesto privítania nazval starou bosorkou a vyhnal ju.

Janka sa rozplakala, za čo utŕžila poriadne zaucho. Nastal čas začať kuť plány na útek. „Na odchod od muža som však potrebovala vlastný príjem,“ vysvetľuje. Syna umiestnila do jaslí, obnovila si živnosť a snažila sa zarobiť zameškané. Spočiatku to bolo ťažké, lebo dostať sa po dvojročnej „dovolenke“ opäť do pracovného kolotoča a popri tom skĺbiť starostlivosť o syna, domácnosť aj muža, bolo takmer nad ľudské sily.

Sama...
„Nič som nestíhala, bolo to priam na porazenie. Marek sa na mňa len škodoradostne škeril a hovoril: Len si vyžer, čo si si navarila.“ Neodpustil jej nič, domov chodil len sporadicky a tvrdil jej, že má veľa služobných ciest a nemá sa starať! No keď mu na košeli našla odtlačok ženského rúžu a v bočnom vrecku nohavíc účet z drahého hotela, pochopila, že nie všetky cesty sú pracovné...

„Nahnevalo ma to, ale aj sa mi trochu uľavilo. Zrazu som sa mu nemusela spovedať, kde som a prečo niekedy odvediem syna k babke. Okrem toho sa mi podnikanie opäť rozbehlo a musela som čoraz častejšie chodiť do spoločnosti.“ Jeden večer však dopadol nad očakávania.

Osudné stretnutie
Stretla sa s Petrom – voľnomyšlienkárom milujúcim život. Na to, aby začala Jane myšlienka na neho strašiť v hlave, stačil krátky rozhovor. Na Petra myslela takmer stále, až ho po pár dňoch vyhľadala na internete. „Viem, že to bolo detinské a trápne, ale chcela som s ním byť v kontakte a on nebol proti.“ Vymenili si telefónne čísla a dohodli obedňajšiu kávu.

„Ani neviem, čo som od neho očakávala, ale s Petrom som sa cítila opäť ako žena. Neschádzal mi z mysle,“ priznáva. Čakala na každú jeho esemesku, bola ako pubertiačka. „Dva týždne sa neozval, potom ma zrazu bombardoval správami a ja som do ,toho‘ vždy nanovo padla. Bola som do neho zbláznená až po uši.“

Nočný prepad
Čas ubiehal a z Janky a Petra sa stali časom nielen kamaráti, ale aj milenci. „Začalo sa to zle,“ priznáva sa Janka. „Správala som sa ako sprostá hus, ale Petra to neodradilo.“ Bol jarný večer, manžel Marek na ďalšej zo svojich „služobných ciest“ a synček u babky na vidieku. Jana si s Petrom vymenila azda stú esemesku. Doberali sa, flirtovali...

„Chcela som ho vidieť,“ pokračuje mladá žena. „A tak som naštartovala auto a vyrazila do noci.“ Keď zazvonila na Petrove dvere, otvoril jej v pyžame. Trápna situácia, ani jeden nevedel, ako zareagovať. „Poriadne som sa znemožnila, ale už som nemala čo stratiť. Vtlačila som ho dnu a začala bozkávať...“
Domov sa vrátila až ráno.

Chcem sa rozviesť
Nočné výlety odvtedy opakovala vždy, keď bola doma sama. Už jej bolo jedno, že jej manžel zahýba s asistentkou, neprekážalo jej, že o syna sa jej stará babka. Až kým jej nemeškala menštruácia. Dostala sa do neriešiteľnej situácie. S manželom už mesiace intímne nežili a ona otehotnela.

V zúfalstve sa ho pokúsila zviesť, aby mohla „hodiť“ otcovstvo na neho. Marek bol prekvapený, nevedel, čo si má o náhlej prítulnosti manželky myslieť, až jej hru na nehu rázne ukončil: „Janka, chcem sa rozviesť!“ Zostala stáť ako obarená aj napriek tomu, že s myšlienkou na rozvod sa už mesiace pohrávala aj ona. Čo bude s ňou, so synom a s druhým dieťaťom?

Konečne šťastní
Dnes už Janka nezaprie, že nosí pod srdcom dievčatko. A musela ísť s pravdou von. Konfrontovala oboch partnerov. Petra správa, že bude otcom, potešila, Marek, ktorý sa chcel s Janou aj tak rozviesť, v tom mal jasno. „Aj so synom som sa nasťahovala k Petrovi, Marek začal žiť so ženou, kvôli ktorej chodil tak často preč z domu. Konečne sme všetci šťastní, nič pred sebou nehráme, nehádame sa a nezanedbávame syna.

A rozvod? Vyriešime ho, keď príde na svet druhé dieťa. Viem, že to bude zložité, ale je to pre nás najlepšia cesta k spoločnému šťastiu.“

Autor: mam
Foto: Shutterstock.com