Na love s fotografkou zvierat: Zbožňujem vlky pre ich charizmu

Fotografovať zvieratá ju uchvacovalo už od detstva, no dlhý čas bola len pozorovateľkou. Neskôr začala fotiť psy na sídlisku, mačky v záhradách či zvieratá v zoo a v súkromných chovoch.

Škodoradostné tigríča
Aj keď takto odchované zvieratá sú na ľudí zvyknuté, lovecké inštinkty nestratili. Svoje o tom vie aj Lucia: „Raz ma počas fotenia ,prekvapilo´osemdesiatkilové tigríča.“ Práve čupela a to ju v očiach šelmy zmenilo na niečo, na čom sa naučí loviť. Mláďa malo asi štyri mesiace a pobehovalo v zasneženom lese. Potom sa schovalo za strom a začalo na Luciu číhať. „Uvedomovala som si, že onedlho po mne vyštartuje,“ vraví fotografka.

Vedela však, ako ho má zastaviť. „Mala som sa len postaviť a vystrieť nohu. Na tento signál bolo vycvičené, aby zastalo. Neodhadla som však jeho rýchlosť, a tak som sa v poslednej chvíli otočila, aby som ochránila techniku. Tigríča na mňa skočilo a sotilo ma do stromu, čo stál za mnou.“ Kmeň trafila hlavou. Tigríča si vzápätí sadlo a hľadelo na fotografku. „V jeho očiach som videla, že sa smeje. Vtedy som pochopila, že aj zvieratá môžu byť škodoradostné,“ dopĺňa so smiechom Lucia, ktorá po náraze utrpela drobný otras mozgu. Paradoxne, dnes je práve snímka z tohto fotenia jej najobľúbenejšia.

Zuby v zadku
Pri inom fotografovaní sa jej zasa do zadku zahryzol lev. Stalo sa to, keď Lucia chcela získať zábery odrastených zvierat pre istú organizáciu. Do výbehu ošetrovatelia vypustili mladého samca, samicu a levíča. Celý čas boli v strehu. Fotenie sa darilo do okamihu, kým levica nezdrapila Luciu za nohu. Hovorí: „Chcela sa len hrať, no keď vám tlačí na nohu čeľusť, ktorá môže drviť kosti, nie je vám všetko jedno.“

Medzitým sa pridalo levíča, ktorému sa zapáčil foťák, a začalo jej ťahať popruh. Kým ošetrovatelia riešili samicu s mláďaťom, Lucia upreto pozorovala samca. Až keď jej levica zovrela nohu silnejšie, otočila sa samcovi chrbtom. Skočil jej na chrbát a držal sa. Keď sa z nej začal kĺzať dole, zachytil jej zubami zadok: „Ako každý chlap, skrátka, vie, čo je najlepšie,“ smeje sa Lucia.

Stretnutie s vlkmi
Mladej Košičanke je jasné, že na mačkovité šelmy si musí dávať veľký pozor. Jej najväčšou vášňou sú však vlky. „Sú to magické a veľmi inteligentné zvieratá,“ hovorí. „Vlky sú osobnosti, ktoré neoklamete kusom mäsa. Samy nikdy nezaútočia a na rozdiel od psov, nevyhľadávajú konflikty.“

K vlkom ju paradoxne priviedla jedna japonská kreslená rozprávka, v ktorej vystupovali biele vlky veľké ako kone. Neskôr zistila, že naozaj existujú arktické vlky, aj keď sú podstatne menšie. Skutočné vlky videla až neskôr. Natrafila na ne cez manželov, ktorí majú chovateľskú stanicu československých vlčiakov a chovajú aj vlky. „Nevedela som sa na ne vynadívať,“ priznáva Lucia. „Pri prvom kontakte som ich takmer nefotila, len som na ne v nemom úžase hľadela.“

Alfa na stráži
Keď fotila mláďatá vlkov v zahraničnej zoologickej záhrade, dostala sa priamo do ich výbehu. Dospelé zvieratá v rešpekte pred ňou odišli na druhú stranu ohrady. Všetko prebiehalo perfektne, no potom začali návštevníci stojaci v bezpečí za hranicou výbehu zdesene vzdychať a híkať. Lucia najskôr netušila, čo sa deje. Až kým sa v diaľke neobjavil vydesený ošetrovateľ. „Až vtedy som si všimla, že sa od svorky dospelých vlkov oddelil najväčší – ich vodca. Podišiel ku mne asi na meter a sadol si.“

Lucia mu ukázala displej fotoaparátu. „Dnes viem, že to bolo asi čudné. No to zviera bolo uvoľnené a len tak na mňa hľadelo.“ Vzápätí alfa samec oňuchal fotoaparát. Zjavne ho nezaujal, ale od Lucie neodišiel, len nezúčastnene sedel a díval sa na ňu. „Vlky ma fascinujú pre svoju úprimnosť a viem, že bez varovania neublížia. Chcela som urobiť ešte zopár záberov, a tak som nastražila uši a počúvala akékoľvek náznaky vrčania alebo presunu samca. Verila som svojmu úsudku, odvážila som sa otočiť mu chrbtom a ľahnúť si na zem.“ Vlk si taktiež ľahol a znudene čakal. „Asi pochopil, že nechcem mláďatám ublížiť, bol teda len na stráži,“ hovorí Lucia. Keď dofotila, pomaly vstala. Vlk sa posadil a nechal ju odísť z výbehu.

Šľahačka pre medvede
Po fotení medveďov v ďalšej zoo jej bolo odmenou, že im smela dať šľahačku, mlieko a zopár piškót. Od zvierat ju delil elektrický drôt umiestnený asi 15 centimetrov nad zemou. Pre medvede to mala byť dostatočná výstraha, aby ho neprekročili. Ošetrovatelia však medzitým časť ohradníka vypli. Využili, že zvieratá o tom nevedia, vďaka čomu mohla Lucia pristúpiť bližšie. Keď sa však pred ňou vztýčilo zviera, ktoré malo hlavu od zeme takmer na tri metre, nebolo jej všetko jedno. Hrdinsky však ponúkla medveďom sladkú odmenu. Tie si ju vychutnali do posledného kúska...

INFO
Lucia sa zúčastňuje na fotografických súťažiach. V minulom roku sa jej darilo hneď v dvoch svetových. Striebornú medailu získala za fotografiu tigra v parížskej súťaži The Prix de la Photographie Paris 2019 a zlato si s fotkou jazveca odniesla z najstaršej svetovej súťaže v rakúskom Linzi, Trierenberg Super Circuit 2019.

V spolupráci s TaraWillow Photography, tarawillow-photo.eu, foto archív L. D.