Naozaj sa reinkarnovali? Dôkaz, že aj nemožné sa môže stať skutočnosťou!

Všetko sa začalo úplne bežne. V anglickej rodine Pollockovcov vychovávali dve dievčatá Jacqueline († 6) a Joannu († 11). Tie rástli a prospievali, až kým sa nestalo niečo, čo nikto neočakával ani v najhoršom sne.  

Príbeh sestier naháňa strach tým, že ho doposiaľ nikto neobjasnil. Svojim silným nadprirodzeným posolstvom sa z neho husí koža a nedáva spávať. Nečudo, veď je dodnes záhadou.
 
Bolo 5. mája 1957. Aj v toto nedeľné poludnie sa rodičia John a Florence Pollockovci spolu s dcérami Jacqueline a Joannou vybrali do kostola na omšu. Mesto Hexham bolo nudné ako po ostatné dni, tak manželia zaostali a nechali dievčatá, aby si po širokom chodníku v ich upravenej štvrti, kráčali pred nimi. Netušili, že rozhodnutie nechať ich ísť do kostola skôr, bude pre celú rodinu osudné.  

Dievčatá boli zarozprávané alebo azda zamyslené a nevšimli si auto, ktoré vyšlo spoza zákruty... Nasledovala zrážka. Bola natoľko silná, že nemali nijakú šancu prežiť ju. Následkom devastačných zranení vydýchli priamo pod kolesami auta.  
 
Pre rodičov to bol šok a obaja sa nevedeli z náhlej straty dcér spamätať. Tak sa rozhodli zahnať smútok nevšedne a pokúsili sa o ďalšie dieťa. Ich snaženie sa vyplatilo a osud im doprial hneď dvojnásobné zadosťučinenie, lebo Florence len rok od nešťastnej smrti dcér porodila dievčatá - dvojičky.  

Šok prišiel len pár hodín po ich narodení, lebo rodičia si všimli niečo, z čoho stratili reč. Jennifer, jedno z bábätiek, mala rovnaké materské znamienko ako jej staršia mŕtva sestra. Bolo dokonca na tom istom mieste. Druhé z bábätiek šokovalo tiež. Malo totiž jazvu na čele, ktorá bola navlas totožná s jazvou, ktorú utŕžila Joanna počas tragickej nehody. Len s rozdielom, že bábätko ju malo do čela vrytú už navždy. 

Paradoxne príchod dievčatiek nepriniesol rodičom pokoj a kvôli znameniam, ktoré im pripomínali tú nešťastnú nehodu, sa rozhodli, že minulosť hodia za hlavu. Už po troch mesiacoch od narodenia dvojčiat, sa teda presťahovali do iného domu.

Nepomohlo im to. Ako dvojičky rástli, vybavovali si veľa detailov a zážitkov z pôvodného bydliska, aj keď si nemohli z neho nič pamätať. Začali si pýtať hračky svojich mŕtvych sestier aj napriek tomu, že o nich nemohli nič vedieť. Tušili však, kde ich hľadať, tak sa po ne vybrali do ich starého domu priamo na povalu, kde ich starostlivá mama ukryla do starej truhlice. Noví majitelia boli prekvapení a nechceli malým dievčatkám spočiatku uveriť. Po dlhom prehováraní na povalu predsa len zašli a priniesli dievčatkám za plnú náruč starých hračiek. Tie im dali rovnaké mená ako ich sestry, ktoré zomreli. 

Čas plynul, dievčatá opäť podrástli a postupne sa im vybavovali ďalšie spomienky ich sestier. Vlastne - pamätali si všetko, čo ich staršie sestry. Napríklad si spomenuli na zábavný park v meste, ktorý Jacqueline a Joanna tak milovali. Rovnako živo popísali aj každý kút ich bývalého domu aj napriek tomu, že ich do neho pri hľadaní hračiek noví majitelia nevpustili. Bolo to, ako keby v ňom dlhé roky bývali.

Manželom nedalo správanie ich dcér spávať a desilo ich, tak dvojičky skúmal aj psychológ. Jeho závery? Sú ohromujúce, lebo ich príbeh opísal vo svojej knihe ako prípad reinkarnácie. Neuveriteľné? Možno, ale dôkazom, že sa dievčatá naozaj prevtelili do tiel dvojičiek je aj fakt, že si spomenuli na nehodu. Vedeli o nej všetko a pociťovali aj bolesť. Presne tú, čo cítili aj ich mŕtve sestry. Nebolo to však všetko. Dôkazom prevtelenia má byť aj fakt, že dvojičky sa báli áut a nechceli bez sprievodu prejsť cez ulicu. Dokonca sa medzi sebou občas rozprávali o nehode. Jedna druhej vraveli, aké to bolo a nechceli spomínať na to množstvo krvi... 

Vraví sa, že čas obrúsi aj tie najbolestivejšie spomienky a prináša pokoj a vykúpenie. A to priniesol aj do životov rodiny Pollockovcov. Lebo vykúpenie naozaj prišlo.

Keď mali dvojičky päť rokov, všetky spomienky na ich predošlé životy zmizli zo dňa na deň. Zdalo sa, ako keby ich životy odrazu prestali byť viazané na ich mŕtve sestry. Dvojičky Pollockové žijú dodnes, aj keď si už na svoje predošlé životy nepamätajú. Ich spomienky však zostali zachytené v knihe a sú dôkazom toho, že otázka reinkarnácie nemusí byť len veľkým výmyslom.