Pred nehodou sa živil tandemovými zoskokmi. Robil inštruktora paraglajdingového lietania a previezol viac ako tisícovku pasažierov. Vo vzduchu bol ako doma a skúseností mal na rozdávanie. Štyri roky lietal na Donovaloch, v Jasnej a na Chopku či z Kriváňa.

Strachopud Ako dieťa sa však Tomáš výšok bál ani adrenalín mu nebol dvakrát po vôli. V ôsmich rokoch mal problém vyliezť aj na detskú šmykľavku. Priznáva: „Ušiel som z nej s plačom.“ K lietaniu sa po prvýkrát dostal v roku 1998. „Vtedy som sa pokúsil dva- či trikrát zletieť z hrbu za dedinou,“ smeje sa Tomáš. Neskôr preletel v Jasnej ponad zjazdovku. Pri vtedajšej technike, akú mal, bol rád, že nadletel ponad lanovku a les a do ničoho nenarazil. Svoje prvé krídlo si kúpil o pár rokov neskôr, v roku 2006.

Podcenil situáciu Odvtedy bol Tomáš na oblohe vždy, keď mohol. Na piaty jún roku 2014 však nezabudne do konca života. Hovorí: „Podcenil som štartovaciu dráhu. Bola priúzka a prikrátka.“ Bol večer, pol hodiny pred dvadsiatou. Mal to byť bežný večerný vzlet zo zjazdovky Opalisko v Závažnej Porube. „Zle som odhadol, ako sa bude správať speedridové krídlo v takom náročnom teréne. Je to totiž špeciálne krídlo určené najmä na zimné zoskoky. Pristávate s ním tak, že sa kĺžete na lyžiach.“ A Tomáš ďalej vysvetľuje, že toto krídlo je menšie ako klasické paraglajdingové, preto je aj oveľa rýchlejšie. Môžete ho však použiť aj v lete, ak chcete urobiť zostup zo strmších kopcov.

Sú to káble... Len čo Tomáš vzlietol, hneď vedel, že má problém. Vraj „nevystúpal“ dostatočne vysoko. „Zachytil som sa o smrek a z tej výšky som dopadol na zem na chrbát.“ Stratil vedomie, no keď po pár sekundách prišiel k sebe, bolo mu jasné, že je zle. Necítil si nohy. Siahol na ne, boli teplé. No nemal v nich žiadny cit. Povedal si: „Mám problém, sú to káble.“

Okamžite zatelefonoval záchranárom do Popradu. Práve slúžil jeho kamarát lekár. „Vravím mu: Jano, tu som, na strmine. Utekaj po mňa.“ Vrtuľník priletel do pol hodiny. Tomáš hovorí: „Hneď som ich ,sprdol´, že kde toľko trčia? Čakanie na záchranárov bolo nekonečné, vedel som však, že priletieť po mňa to neprístupného terénu v horách, bola poriadna výzva.“

Spustili sa k nemu, zafixovali ho a upevnili do podvesu pod vrtuľníkom. Tomáš vraví, že počas asi dvojminútového letu do Liptovského Mikuláša stihol vyspovedať pilota. „Podľa mňa bol rád, že to trvalo iba tak krátko. Keby ma mal prevážať ďalej, na polceste by ma vysadil,“ smeje sa Tomáš, ktorému sa vraj ústa počas transportu nezastavili.

Fantóm v tele Vyšetrenia potvrdili Tomášovo podozrenie. Následkom nárazu si zlomil štvrtý stavec, čo znamená, že ochrnul od pŕs nižšie. „Vyradilo ma to na kompletku. Stavec preťal miechu, moje poranenie je nenávratné,“ konštatuje mladý paraglajdista. Momentálne ho najviac brzdia a demotivujú neuropatické (fantómové) bolesti. Vznikajú pri poškodení nervov alebo miechy.

V danej časti necítite nič na dotyk, dokonca ani teplo či chlad, pritom hlava, keďže nemá s istou časťou tela kontakt, nevie, čo si má o tom myslieť. A tak aspoň vysiela bolesť. „Takže od hrude nadol, pretože mám miechu preseknutú na úrovni stavca TH4, cítim akési rezanie, mravčenie a pálenie naraz. Dráždim to pohybom rúk, keďže miesto prerušenia je medzi lopatkami. Preto bolesť cítim prakticky neustále.“ Našťastie, vraj sa aspoň vyspí, lebo keď vypne hlava, vypne aj vnímanie.

Je to v háji Tomáša napriek všetkému neopúšťa humor: „Ťažký bol azda len prvý rok po úraze. Nezlomilo ma to, možno len trochu znížilo ego.“ Lebo ak človek chce žiť, zvykne si na všetko. Povie si: Som tu. A Tomáš má pre koho žiť. Pre malú dcérku, ktorú sa mu podarilo splodiť ešte pred nehodou.

Neskôr si uvedomil, že má aj oveľa viac problémov. „Tam dole mi to nefunguje, a tak som odsúdený na život bez sexu. A keďže mám roztrhnutú miechu, neviem ovládať ani vykonávanie malej a veľkej potreby. Keby som vedel, že takto dopadnem, nepokúšal by som osud a zišiel by som radšej na širšiu a dlhšiu štartovaciu dráhu.“

Mám „padla“ hneď ráno Tomášov dnešný deň sa vraj od dní pred nehodou veľmi nelíši. Asi za to môže jeho optimizmus. „Polovica pracujúcich by mi závidela, lebo mám ,padla´ hneď ráno. Zapnem internet, skontrolujem počasie ako azda každý ,padáčkár´ a zvyšok si zariadim podľa neho. Robím vlastne to, čo pred úrazom. Ako by povedal môj nebohý dedko Cyrko, len somariny vymýšľam...“

Osud nezmeníš... „Vlastne by som si užíval, len keby to tak nebolelo,“ prezrádza ďalej Tomáš, ktorý si myslel, že po nehode bude odsúdený „len“ na život na invalidnom vozíku. Na šport a paraglajding nezanevrel, len tentoraz je pasažierom v tandeme on a po lesoch sa pohybuje na špeciálnom horskom bicykli. A je vďačný svojej rodine. „Podržali ma, keď mi bolo najhoršie,“ vraví Tomáš. Stáli za ním nielen starká Oľga, ale aj partnerka Janka a dcérka. „Nebyť týchto troch báb, život by nebol až taký jednoduchý...“

Nestratil vôľu žiť: Paraglajdista Tomáš na lietanie nezanevrel ani po nehode

Plus TV

Vianočná anketa s celebritami. Stalo sa im, že niekedy nenašli vianočné darčeky?

Michal Hudák s partnerkou a rodinou boli na finále ČSMT

Čínsky horoskop 2025: Rok HADA prinesie nečakané zvraty ale aj pozitívne zmeny! Čo nás čaká?

Výber pre vás

Nestratil vôľu žiť: Paraglajdista Tomáš na lietanie nezanevrel ani po nehode

Súvisiace články

Keď bola v Indii, koronavírus donútil Viktóriu vrátiť sa domov...

V divočine prekonala Monika samu seba: Hrebeňovka mi ukázala, čo všetko môžem...

50-ročná Laila NEPOZNÁ STARNUTIE: Vyzerá lepšie ako mnohé dvadsiatničky!

Plus TV

Vianočná anketa s celebritami. Stalo sa im, že niekedy nenašli vianočné darčeky?

Michal Hudák s partnerkou a rodinou boli na finále ČSMT

Čínsky horoskop 2025: Rok HADA prinesie nečakané zvraty ale aj pozitívne zmeny! Čo nás čaká?

Výber pre vás