OSUDY ľudí z Reflexu: Ako sa VYRIEŠILI ich problémy?

15 schodov k slobode 
Príbeh vozíčkara uväzneného vo svojom byte nahnal mnohým slzy do očí. Redaktorka Lenka Stanková sa mu venovala niekoľko rokov. Nešlo v ňom o naťahovanie sa s úradmi, práve naopak. Zmenu hatilo čosi omnoho horšie – ľudská zloba. Pán žil dlhé roky na vozíčku. Pre chorobu prišiel o obe nohy. Jeho manželka prekonala onkologické ochorenie a už mu nedokázala pomôcť tak ako kedysi. Požiadala preto o schválenie pohyblivej plošiny, vďaka ktorej by dokázal prekonať pätnásť schodov, ktoré ho delili od slobody.

Plošinu nie!
Manželom sa podarilo vyzbierať písomné súhlasy susedov a na inštaláciu plošiny dostali aj finančný príspevok. Ale keď dorazila firma, ktorá ju mala osadiť, susedia zmenili názor, vzpriečili sa a s montážou nesúhlasili. Nešťastní manželia museli vrátiť finančný príspevok, lebo im nepomohlo ani vysvetlenie, že plošina by nikoho v bytovke neobmedzovala, veď bola skladacia. Bolo im treba pomôcť. Redaktorka teda obišla susedov. Od kamery utekali so sklonenými hlavami, ale od svojho rozhodnutia neustúpili. Čas plynul a vďaka Lenkiným reportážam sa ozvali ochotní ľudia.

Pomoc existuje
Právnik, ktorý sa ponúkol, že bude rodinu zastupovať bez nároku na honorár, komisárka pre zdravotne postihnutých, všetci spoločne pracovali na riešeniach, aby ukončili trápenie muža, ktorý sa v celej situácii ocitol bez vlastného zavinenia. Dokonca aj mesto ponúkalo spoluprácu a vyšlo v ústrety nápadu, ktorý sa nakoniec ukázal ako najlepší – pánovi na vozíčku by sa k balkónu dal postaviť samostatný výťah. Bolo to najzložitejšie a možno aj najdrahšie riešenie zo všetkých, no bolo reálne. Mladý právnik inicioval transparentnú zbierku, ktorá sa vďaka medializácii skončila úspešne. Lenka prepojila ľudí, ktorí súcitili s príbehom vozíčkara. Po troch rokoch stáli pred posledným krokom. Výťah mal všetky povolenia, bol schválený prenájom, hotový projekt a firma čakala už len na pokyn začať stavať. A vtedy pán na vozíčku nečakane zomrel a slobody, od ktorej ho delilo len pätnásť schodov – alebo výťah, sa žiaľ, nedočkal.

Pedofil zo Sabinova
Na začiatku bol list, ktorý redaktorke Kristíne Kövešovej napísali zúfalí rodičia. Opisovali v ňom otrasnú situáciu, v ktorej sa nachádzala ich rodina. Prezradili, že ich dcéru zneužíval člen kresťanského spoločenstva. Bol to starší muž. Ľudia si ho vážili a s dôverou mu zverovali svoje deti, veď im svoje „služby“ dokonca sám ponúkal. Realita? Bola iná, ako si mnohí mysleli. Starší muž sexuálne zneužil viacero dievčat.

Kto nám pomôže?
Redaktorka spomína: „Keď si zhrození rodičia od dcéry vypočuli, čo sa skutočne na záhrade a v pivnici, ktorá mala slúžiť ako fitko, dialo, ani sekundu nezaváhali. Šli na políciu a podrobne o incidente vyrozprávali.“ Nepomohlo im to, lebo po výsluchu ich policajti poslali domov. Zdrvení rodičia vedeli, že to nemôžu nechať tak a v liste Kristíne opísali, ako presne „vyšetrovanie“ prebiehalo.

„Zatelefonovala som im,“ rozpráva Kristína. „Zdvihol to otec. V polovici rozhovoru sa rozplakal. Z bezmocnosti, ale aj od úľavy, že sa ich prípad po medializácii možno posunie dopredu.“ Vedel totiž, že keď chce pomôcť dcére, nemá inú možnosť, len zaťať zuby a príbeh rozpovedať celému Slovensku.

Cesta za pravdou
Ihneď, ako sa dalo, vycestovala Kristína s kameramanom do Sabinova. Na muža, ktorý mal deti zneužívať, si počkala pred panelákom. Konfrontovala jeho aj policajtov. O prípade napísala na sociálnych sieťach. Malo to efekt, lebo sa jej razom ozvali ďalšie zneužívané obete. Niektoré sú už dnes dospelé, ale doteraz sa celkom nevyrovnali s tým, čo sa im stalo. Napriek tomu, že to pre ne znamenalo jatriť staré rany, povedali o svojej skúsenosti nielen Kristíne, ale aj na polícii, ktorá sa po množstve nazbieraných svedectiev konečne rozhýbala.

Nedostupný byt
Hrdinkou ďalšieho príbehu je staršia pani s dospelým postihnutým synom, ktorá o svoj byt bojovala desať rokov. Kúpila ho v dražbe, splnila všetky podmienky a chcela sa doň presťahovať. Malo to však háčik – pôvodná majiteľka sa odmietla z bytu odsťahovať. Nová majiteľka sa ju snažila desať rokov vysťahovať všakovakými zákonnými cestami, no nezabralo nič. 

Keď sa prípad dostal do rúk redaktorke Lucii Lukušovej, najskôr sa musela prehrýzť množstvom dokumentov. Zistila, že pani, ktorá byt okupuje, sa nielenže nechce vysťahovať, ale že za žitie v cudzom ani neplatí. Práve naopak. Nová majiteľka v byte nebývala, ale zato platila všetky náklady spojené s jeho užívaním. Dovedna išlo o tisícky eur.

Posun v prípade nastal, až keď redaktorka na byt klopala so zapnutou kamerou a opakovane telefonovala a písala na súdy aj políciu. Keď nestačila jedna reportáž, vrátila sa k prípadu znova. Až kým sa mohla právoplatná majiteľka do svojho bytu konečne presťahovať.

• V Reflexe sa venujú aj veselým príbehom. Príkladom je mladík, ktorému narástla nezvyčajne dlhá mihalnica, veď merala až 5,6 cm. Na začiatku bola tmavá, no časom vybledla a redaktor Patrik Steller stál pred výzvou zachytiť jej zmenu. Podarilo sa mu ju nasnímať vo veľkých detailoch, no musel byť nesmierne opatrný. Hrdý majiteľ si ju strážil ako oko v hlave. Až raz sa to stalo! Na lyžovačke sa mu prilepila zvnútra na lyžiarske okuliare a bolo po paráde…
• Zvyknete sa v práci uvoľniť? Zamestnanci istej IT firmy vedia, ako na to. Objavili čaro umývadlového potápania. Kúpili si masku na potápanie aj plutvy na nohy a pozvali do kancelárie televízny štáb. Lapač bizarných príbehov, redaktor Patrik už len s úžasom sledoval, ako do starého umývadla naliali vodu  a na utesnený odtok namontovali kameru. Potom s nohami v plutvách strkali hlavu do umývadla, merali si výdrž a čas. Nedalo sa podvádzať, veď všetko zaznamenala kamera. Takto vznikla zrejme najbizarnejšia reportáž  v dejinách magazínu.
• Magazín Reflex môžete vidieť na obrazovkách Markízy od roku 2006. Za pätnásť rokov v ňom odvysielali množstvo reportáží a pomohli vyriešiť stovky „neriešiteľných“ problémov či káuz. Redaktori sa venujú vážnym, ale aj odľahčeným spoločenským témam a vyhľadávajú príbehy inšpiratívnych ľudí.