Mama mu zakazovala cestovať na vlastnú päsť. A tak sa na prvú výpravu vydal až po maturite. Vyrazil smer Pyreneje. Po mesiaci a 900 kilometroch chôdze sa mu podarilo doraziť až k oceánu. O rok neskôr sa vydal s kamarátom Michalom do Ríma. Michal sa od neho odpojil v Innsbrucku a Ladislav musel 1 400-kilometrovú trasu zdolal sám.

s
Zdroj: Archív

Keď v roku 2013 chceli s Michalom doraziť k Severnému moru na bicykloch, do cieľa sa im nepodarilo dôjsť. Michal sa odpojil už v Prahe a Ladislav zablúdil. „K moru som síce prišiel, nie však k Severnému, ale Baltskému,“ priznáva. O rok neskôr chcel Ladislav uzavrieť trojlístok najvýznamnejších stredovekých pútí a vyraziť do Jeruzalema. Pre vojnu v Sýrii však musel cestovať autobusom k bulharsko-tureckým hraniciam, pešo dôjsť na letisko v Antalyi vzdialené tisíc kilometrov, odtiaľ preletieť do Izraela a pokračovať do Jeruzalema pešo.

Púť sa začína
Ladislav je asi 160 kilometrov pred Istanbulom a za sebou má zo dva dni chôdze v ťažkých turistických topánkach. Keď si ich pri napájadle vyzul a umýval nohy, chcel mu cudzí muž venovať svoje sandále. „Vezmi si moje topánky, ja si kúpim nové. Tvoje sú na Turecko priťažké,“ naliehal. „K dobrodincovi, ktorý mal nohy o štyri čísla menšie ako ja, som však bol neoblomný,“ vraví Ladislav. Dohodli sa teda na kompromise. Láďa si odniesol kilo marhúľ a zachránil topánky, s ktorými prešiel už tritisíc kilometrov.