Po stopách Tichej noci: Boli sme sa pozrieť na miestach, kde vznikla najkrajšia vianočná pieseň

Keď sa počas Štedrého večera započúvame do jemných tónov piesne Tichá noc, málokto si uvedomí, že za touto nadčasovou melódiou sa skrýva fascinujúci príbeh. Táto pieseň, ktorá bola preložená do viac ako 300 jazykov, vznikla úplnou náhodou.

Príbeh Tichej noci sa začína v malom rakúskom mestečku Oberndorf pri Salzburgu. Písal sa rok 1818, keď sa Joseph Mohr, vikár kostola svätého Mikuláša, ocitol v nepríjemnej situácii. Len deň pred Štedrým večerom zistil, že kostolný organ je nefunkčný, pretože myši prehrýzli jeho mechy. Bez hudobného sprievodu by slávnostná polnočná omša stratila svoju dôstojnosť. Veľmi rýchlo však našiel riešenie. Spomenul si na báseň, ktorú napísal ešte pred dvoma rokmi počas svojho pôsobenia v Lungau. Jeho slová o pokoji, láske a zázraku Vianoc akoby vyžadovali melódiu, ktorá by ich oživila. Na pomoc si zavolal svojho priateľa, miestneho učiteľa a organistu Franza Xavera Grubera.

Franz Gruber bol známy svojím hudobným talentom. Aj on sa do textu okamžite zamiloval. Práca ho tak uchvátila, že melódiu skomponoval za menej než hodinu. Namiesto nefunkčného organu použil jednoduchý gitarový sprievod, čím vznikla pieseň, ktorá v sebe nesie čaro skromnosti a pokory. Na Štedrý večer roku 1818 zaznela Stille Nacht po prvý raz v malej kaplnke kostola svätého Mikuláša. Sólové hlasy Josepha Mohra a Franza Grubera, podporené zborom a jemnými tónmi gitary, zaplnili kostol nezabudnuteľnou atmosférou. Premiéra skladby mala obrovský úspech a obecenstvo bolo dojaté jej posolstvom.

Čaro Tichej noci sa rýchlo rozšírilo za hranice Oberndorfu. Pieseň putovala po rakúskych mestách, až napokon prenikla na viedenský cisársky dvor. V roku 1839 zaznela po prvý raz v New Yorku a neskôr si ju obľúbili aj Londýn či Berlín. V roku 1931 sa dokonca dostala až do Japonska, kde ju poznajú pod názvom Šizukeki majonka. Jej univerzálnosť spočíva v jednoduchosti – melódia aj slová dokážu zasiahnuť ľudí bez ohľadu na jazyk alebo kultúru. Tichá noc sa tak stala nielen symbolom Vianoc, ale aj piesňou, ktorá spája národy.

Mená Josepha Mohra a Franza Grubera by možno zostali zabudnuté, keby nebolo náhody a záujmu pruského kráľa Friedricha Wilhelma IV.. Ten počul pieseň v roku 1853 a bol natoľko očarený, že nariadil dvornému koncertmajstrovi, aby našiel autorov Tichej noci. Pátranie bolo náročné, pretože obaja boli obyčajní ľudia. Navyše Joseph Mohr zomrel už v roku 1848 v chudobe. Až raz jeden Felix počas nácviku zboru tvrdil, že pieseň spieva tak, ako ho to naučil jeho otec. Keďže išlo o syna Franza Grubera, táto nevinná poznámka odhalila pravého autora melódie, ktorý si mohol užiť uznanie ešte počas svojho života.

Počas 200. výročia vzniku Tichej noci sme sa aj my vybrali po stopách tejto piesne. Navštívili sme kaplnku, v ktorej prvýkrát zaznela, školu, kde žil a tvoril Franz Gruber a dostali sme sa aj k jeho hrobu. Zažili sme dokonca aj jednu unikátnosť. Jedla zo salzburgských reštaurácii v spolupráci s historikmi vytvorila menu podľa toho, čo jedávali ľudia počas Štedrej večere v čase vzniku tejto legendárnej skladby. FOTO kompletného vianočného jedálnička nájdete v GALÉRII.

Pozrite si miesta, kde vznikla Tichá noc v našej GALÉRII