Katarína je dôchodkyňa. S Petrom sa spoznala pred rokmi vďaka chatám, ktoré mali ich rodiny postavené len zopár desiatok metrov od seba.

Je to láska?

Najskôr z nich boli len kamaráti. Keď sa prvýkrát stretli, Peter mal dvadsaťtri a Katka devätnásť rokov. Po čase kamarátstvo prerástlo do niečoho hlbšieho. „Boli dni, keď som netrpezlivo a vzrušene čakala na jeho telefonát a na spoločné prechádzky po vonku,“ spomína Katarína. „Asi to bola láska,“ dodáva s úsmevom. O rok neskôr sa zosobášili. Najskôr si užívali jeden druhého. Dohodli sa, že deti budú mať až o dva roky. „Vyšlo nám to. Najskôr sa nám narodila dcéra, o dva roky nato syn.“

Do práce som ešte chodila, takže myšlienky som mala sčasti zamestnané. Ale príchod do prázdneho bytu ma desil.
Zdroj: shutterstock
Do práce som ešte chodila, takže myšlienky som mala sčasti zamestnané. Ale príchod do prázdneho bytu ma desil.

Jeden pre druhého

Príchod detí a snaha byť s nimi čo najviac v prírode, manželov nasmerovali k tomu, aby boli čo najčastejšie na chatách. „Deti tam vlastne vyrastali. Raz sme boli na jednej chate, aby sme počas ďalšieho víkendu išli na druhú.“ Roky ubiehali a deti sa osamostatnili. Katarínin syn si založil rodinu a narodili sa mu dve slečny. O šesť rokov neskôr sa vydala aj dcéra a porodila syna. A starí rodičia? Užívali si sami seba.

„S Petrom sme chodili po dovolenkách aj na naše chaty,“ hovorí Katarína a ozrejmuje, že manžel odišiel do dôchodku ako 61-ročný, kým ona musela ešte zo tri roky pracovať. „Nevedela som sa dočkať, kedy budeme na dôchodku spolu, aby sme mali na seba konečne viac času.“ Peter totiž po nástupe na dôchodok trávil takmer všetok čas na chate. Bol tam so svojou mamou od jari do jesene. Záhradkárčil a opravoval, čo sa dalo, a Katarína za ním chodila počas víkendov. Napriek všetkému im bolo sveta žiť. Hovorí: „Naše manželstvo vydržalo 39 rokov. Škoda, že len toľko...“