Premena zo športového dreva: Tatiana beží za svojimi snami

Tatiana sa prvých 20 rokov svojho života nevenovala žiadnej pohybovej aktivite. Znemožňovala jej to astma a fakt, že bývala často chorá. A tak sa považovala za úplné športové drevo. Všetko sa však zmenilo, keď sa zamilovala a vydala.

„Môj manžel Martin začal v tridsiatke behať. Vracal sa domov zničený a jeho prvé slová boli: ‚Nechápem, prečo to robím,‘“ prezradila nám. Tatiana začala rozmýšľať, ako by ho mohla motivovať a ako milovníčka cestovania sa rozhodla prihlásiť ho na polmaratón v Kodani, kam veľmi túžila ísť. Nakoniec ju očarilo nielen mesto, ale aj bežecká udalosť.

„Tá atmosféra ma úplne pohltila – ľudia sa navzájom povzbudzovali, kričali aj na 100-kilovú bežkyňu, aká je skvelá, starší pán pomáhal do cieľa môjmu mužovi, ktorý už nevládal… Vtedy som si povedala, že to chcem zažiť,“ uviedla.

Uvedomila si totiž, že mnohí ľudia tam nebežali, aby siahli na víťazstvo, ale výhrou bolo pre nich samotné prebehnutie cieľovej rovinky a prekonanie samého seba. „V areáli bol zavesený zvon s nápisom Ak si dnes prekonal sám seba, zazvoň si. A všetci unavení stáli v rade, aby si zazvonili.“

Začiatky samozrejme neboli jednoduché, no Tatiana sa nevzdávala. „Bol to boj s lenivosťou a vlastným telom, ale potom vždy radosť, že som sa prekonala,“ opísala svoje prvé pokusy s behaním. Za dobrú motiváciu označuje prihlášku na nejaký závod. Ona sa s kamarátkou prihlásila na ženský beh v dĺžke štyroch kilometrov.
„Po behu sme išli do mekáča na koláč. Smiali sme sa, že sme unavené ako po maratóne,“ priblížila nám svoje pocity po dobehnutí do cieľa.

V priebehu dvoch či troch rokov sa jej ale naozaj podarilo dopracovať sa aj k dlhším pretekom. Prvý polmaratón odbehla s kamarátkou v Košiciach v roku 2015. „Bola to moja bežecká parťáčka, s ktorou sme vždy počas behu prebrali recepty na jedlo a koláče a po behu išli na aperol,“ prezradila nám.

Tatiana napokon spojila dve vášne – beh a cestovanie. Výlety do zahraničia označuje za súčasť svojho každodenného života. „Viem, že cestovať sa dá aj bez behania, ale je super prebehnúť sa po všetkých tých miestach, ktoré človek spoznáva len ako chodec,“ hovorí s nadšením.

Jej prvým pretekom v zahraničí bol polmaratón v Barcelone, ktorý ju úplne vyšťavil. Mala pocit, že je úplne bez energie a nechápala, prečo to vlastne robí. Ale neodradilo ju to. A dnes behanie pridáva jej zážitkom zo zahraničia ďalší rozmer. Nikdy nezabudne na Sevillu, kde sa beží cez historické centrum, či Paríž, kde sa nazbieralo viac ako 80-tisíc bežcov.