Príbeh Daniely: Tých 20 rokov už nevrátim, mala som mu DAŤ ŠANCU!
6. 2. 2021, 13:00

Zdroj: Shutterstock
Hory milujem od detstva. Každú voľnú chvíľu som strávila na turistike. A drží ma to dodnes. Keď som mala devätnásť rokov, ocitla som sa s partiou mladých uprostred našich nádherných hôr.
Ubytovali sme sa na vysokohorskej chate, kde bol chatárom super sexi chlap. Volal sa Alex. Bol to vážne pekný chlap, vyšportovaný, vtipný, zábavný a mal krásne modré oči. Nie div, že medzi nami preskočila iskra.
Poviem mu to sama
Dva týždne, ktoré som strávila na chate, patrili medzi najkrajšie dni môjho života. Každý deň túry, večer zábava. Bezhlavo som sa zaľúbila. Keď som po čase zistila, že som tehotná, pocítila som nesmierne šťastie. Už som sa videla, ako s Alexom a naším malým robíme chatárov a užívame si život v horách, ktoré sme obaja tak veľmi milovali. Nechcela som mu to písať, mobily vtedy ešte neboli takou samozrejmosťou ako dnes, preto som sa rozhodla, že mu to poviem osobne.
S druhou v posteli
Cesta bola nekonečne dlhá, nevedela som sa dočkať, kedy skončím v Alexovom náručí a poviem mu tú úžasnú správu. Do chaty som dorazila večer. Chcela som ho prekvapiť. Ale prekvapil on mňa – váľal sa s druhou v posteli. Stála som tam ako paralyzovaná, neschopná slova. Iba som sa otočila na päte a nočným vlakom odcestovala domov. Zranená, ponížená, sklamaná, sama. Na druhý deň prišiel Alex za mnou, prosil, plakal, argumentoval, ale mňa nič nezujímalo. Viac sme sa nevideli a ja som mu nikdy nepovedala, že bude otcom. Náš syn bol nádherný, presná kópia svojho otca.
Nespoznal ma
Keď som oslavovala štyridsiatku a syn dvadsiatku, povedal mi, že má pre mňa prekvapenie. Pôjdeme na miesto, kde sme spolu ešte neboli. Syna bavila turistika a horolezectvo, a tak sme veľa chodili po horách. Lenže to prekvapenie mnou riadne zalomcovalo. Netušila som, kam ma syn vedie. Keď sme dorazili na chatu, kde som pred rokmi spoznala Alexa, ani som nedýchala. Keď mi srdce splašene trepotalo v hrudi, presviedčala som samu seba, že to zvládnem.
Treba len zachovať pokoj. Už sú to roky, všetko je inak. No keď som vstúpila do chaty a uvidela Alexa, staršieho o dvadsať rokov, podlomili sa mi nohy. Hovorím si, dievča, pokoj, on si ťa nebude pamätať. Zobral naše doklady, zapísal do knihy návštevníkov, čo bolo treba... a nič. Fú, vydýchla som si. Fakt ma nespoznal.
Zdroj: Shutterstock
parik
Mala som mu dať šancu
Keď sme sa večer vrátili z túry, išla som si dať sprchu. Syn mi od dverí zakričal: „Mami, idem do baru na pivo. Keď sa osprchuješ, pridaj sa ku mne. Čakám ťa!“ Dlho som váhala, lebo sa mi v mysli začali odvíjať dávne, nekonečne krásne zážitky. Lenže dolu bol Alex. Alex, ktorý ma po rokoch nespoznal.
Nakoniec som išla, lebo až do izby doliehal rehot dvoch chlapov. Dole fičala zábava v plnom prúde. Keď som tých dvoch videla spolu, ako sa rehocú a rozprávajú si vtipy – v tom boli obaja neprekonateľní –, aj slepý by si všimol, že patria k sebe. Vtedy som si uvedomila, že som mala dať Alexovi šancu a aspoň mu o synovi povedať.

Čoskoro budeme piati
V ten večer sme si všetko vyrozprávali a ja som Alexovi odpustila. Nikdy sa neoženil, ja som sa nikdy nevydala. A tak sa mi splnil sen až po dvadsiatich rokoch. Robíme spolu na chate v krásnom prostredí, ktoré milujeme už štyria. Vlastne budeme piati: syn sa oženil a čoskoro budem babičkou. (Dúfam, že ste si nemysleli, že mamičkou.) Tých dvadsať rokov síce nevrátim, ale asi to tak malo byť.