Príbeh lekárky z Osvienčimu naháňa hrôzu: TIETO zverstvá musela robiť, aby zachránila životy!

V pekle Osvienčimu, kde smrť číhala na každom kroku, židovská gynekologička Gisella Perlová riskovala vlastný život, aby zachránila stovky iných. Pracovala ako lekárka v ženskom tábore, kde sa denne stretávala s utrpením a hrôzami holokaustu. Gisella sa ako jedna z mála žien v tej dobe stala gynekologičkou. Keďže mala židovský pôvod v roku 1944 ju deportovali aj s celou rodinou do koncentračného tábora Auschwitz- Birkenau.

Keď sa Gisella naposledy objala so svojím manželom sľúbili si, že sa niekedy ešte stretnú. V tej chvíli ho však videla naposledy. Rovnako aj zvyšok svojej rodiny, jej otec niesol v rukách modlitebnú knihu od dcéry až do plynovej komory, kde prišiel o život.

Gisellu s vytetovaným číslom 25404 na predlaktí "zachránil" Josef Mengele kvôli jej gynekologickej praxi. Táto záchrana sa ale stala jej nočnou morou. Mengele delil ľudí na "potrebných" a "nepotrebných". Tí, ktorí neboli vhodní na prácu alebo jeho zvrátené experimenty, skončili v plynových komorách. Medzi obeťami boli najmä starí ľudia, malé deti a tehotné ženy.

"Budeš táborovou gynekologičkou. Nerob si starosti s nástrojmi, žiadne nebudeš potrebovať," povedal jej nemecký lekár a vytrhol jej z rúk lekársku tašku. Gisellina práca sa neobmedzovala len na gynekológiu. Musela sa starať o všetky ženy-väzenkyne, ktoré boli kruto týrané. Ošetrovala krvácajúce rany na hlavách, vytrhávala infikované zuby a napravovala zlomené rebrá. Riskujúc vlastný život zachraňovala väzenkyne pred závažnými chorobami a dávala im šancu na prežitie.

"Najväčším zločinom v Osvienčime bolo byť tehotná," priznala Perlová. Mengele jej prikázal, aby mu hlásila každú tehotnú ženu v tábore. Údajne preto, aby im zabezpečil presun do iného tábora s lepšou stravou a podmienkami. Ženy mu s nádejou v srdci oznamovali svoje tehotenstvo. Perlová sa však dozvedela hroznú pravdu. Tieto ženy skončili v Mengeleho "výskumnom bloku" ako pokusné králiky a napokon ich zavraždili v plynových komorách.

Židovská gynekologička začala čeliť hroznej morálnej dileme. Ak by tehotné ženy ukrývala a deti by sa narodili, esesáci by ich nepochybne odhalili. Ak by ich vydala Mengelemu na jeho zvrátené experimenty, aj tak by po mučení zomreli. V rozpore so svojím presvedčením a s vtedajšími zákonmi sa rozhodla pre ťažký krok - v kasárňach vykonávala potraty.

Ženy, ktoré neboli tehotné, mali šancu prežiť. Perlová sa najskôr snažila tehotenstvo a rastúce bruchá žien zakryť, no keď to už nebolo možné, vysvetlila im celú situáciu. Mnohé sa s ťažkým srdcom, no s nádejou na prežitie, pre potrat rozhodli. "Nikdy nikto nepochopí, aké ťažké bolo pre mňa vziať im životy ich detí. Ale keby som to neurobila, matka aj dieťa by boli kruto zavraždení," vyznala sa Perlová po rokoch.

Potraty vykonávala v tých najneľudskejších podmienkach. Nemala k dispozícii žiadne nástroje ani lieky, ktoré by tento hrozný proces uľahčili. Jedinou útechou pre ženy v tejto bezútešnej situácii bol jej láskavý hlas a sľub lepšej budúcnosti. "Neurobila tieto rozhodnutia z pocitu bezpečia alebo nadradenosti," zdôrazňuje Sara R. Horowitzová, odborníčka na holokaust. "V tom istom čase, keď bola lekárkou, bola aj väzenkyňou v koncentračnom tábore. Aj ona bola obeťou genocídy."

V januári 1945, keď sa blížili osloboditelia, nacisti v panike zatvorili plynové komory a evakuovali tábory. Gisellu previezli do tábora neďaleko Hamburgu a následne do Bergen-Belsenu, tábora v Nemecku, ktorý vo svojej knihe opísala ako "najvyššie naplnenie nemeckého sadizmu a beštiality". Práve v tomto tábore, v momente oslobodenia britskými jednotkami, priviedla na svet Gisella Perlová prvé slobodné dieťa, ktoré sa tam narodilo.

Dlho nevedela vo svojej lekárskej praxi pokračovať, ale časom sa k remeslu vrátila a pri každom pôrode sa modlila, aby sa dieťa narodilo živé.