Prvá profesionálna aeronautka: Lietanie balónom sa jej stalo osudným

bola prvá profesionálna aeronautka. Až do tragickej nehody pilotovala balóny. Je známa pod rôznymi menami, ktoré vznikli kombináciou jej krstných mien a priezvisk za slobodna i po vydaji. Najčastejšie sa však o nej hovorí ako o Madame Blanchard.

Spriaznené duše
Marie Madeleine-Sophie Armantová sa narodila 25. marca 1778 neďaleko La Rochelle vo Francúzsku. Neexistujú záznamy o jej detstve, až kým sa nevydala za profesionálneho pilota balónov Jeana-Pierra Blancharda. Spojila ich spoločná vášeň – lietanie. Blanchard už bol ženatý, ale dal prednosť kariére a opustil manželku Victoire a štyri deti.

Sophie sa lepšie cítila vo vzduchu ako na zemi. Cestovanie bolo pre ňu utrpením, neznášala hlučné konské povozy a koče. Prvýkrát nastúpila do balóna spolu s manželom 27. decembra 1804. Milovala to nekonečné ticho vysoko nad zemou a svoj prvý let opísala ako „vzrušenie, ktorému sa nič nevyrovná“.

Profesionálna pilotka
nebola prvá žena, ktorá sa vzniesla do vzduchu v ukotvenom balóne, ani prvá, ktorá v balóne naozaj letela, toto prvenstvo patrí opernej speváčke Elizabeth Thibleovej. Sophie však ako prvá na svete riadila vlastný balón a vybrala si to ako profesiu.

Dôvod bol aj praktický: jej manžel nemal obchodného ducha a ocitol sa pred bankrotom. Pilotovanie balóna ženou bola v tom čase atrakcia, ktorá im mala pomôcť vyhrabať sa z finančných problémov. No Blanchard v roku 1809 tragicky zahynul. Počas letu v Haagu dostal infarkt a vypadol z balóna.

Noci v balóne
Po manželovej smrti sa Sophie naďalej venovala balónovému lietaniu, pretože stále musela splácať dlžoby. Výdavky obmedzila na minimum a špecializovala sa na nočné lety. Jej najväčšou súperkou bola Élisa Garnerinová. Sophie používala balón naplnený vodíkom, pretože naň nebolo treba toľko materiálu ako na teplovzdušný balón. A keďže bola drobná a ľahká, nespotrebovala veľa paliva.

Cisárova obľúbenkyňa
Sophie si najal sám Napoleon Bonaparte po fiasku, ktoré utrpel počas svojej korunovácie v Paríži v roku 1804, keď André-Jacques Garnerin stratil kontrolu nad balónom propagujúcim túto udalosť. Balón unášaný vetrom zaletel až do Ríma a zrútil sa do jazera Bracciano, čo sa stalo terčom vtipov o cisárových výdavkoch.

Sophie predvádzala atraktívne predstavenia v balóne spojené s ohňostrojom po celej Európe. Jej úlohou však nebolo iba zabávať, pre Napoleona mala vypracovať plán na vzdušnú inváziu do Británie.

Neraz riskovala život
podceňovala riziká spojené s lietaním v balóne. V roku 1811 nad Rímom vo výške 3 660 metrov upadla do hlbokého spánku. V tom istom roku sa chcela vyhnúť krupobitiu nad mestom Vincennes, preto vystúpala s balónom privysoko, až stratila vedomie a vo vzduchu strávila vyše 14 hodín.

V balóne preletela ponad Alpy a cestou do Turína v ľadovom vzduchu krvácala z nosa a na rukách i na tvári sa jej tvorili cencúle. V roku 1817 sa takmer utopila v bažinách pri lete z Nantes, ktoré omylom považovala za bezpečné na pristátie. Balón sa zachytil o strom, kôš sa prevrátil a Sophie z neho vypadla. Keby pomoc neprišla včas, utopila by sa.

Posledná šou
Keď sa Sophie 6. júla 1819 pripravovala na let nad parkom Jardin de Tivoli v Paríži, podľa svedkov udalosti bola neobyčajne nervózna. Keď bola v Paríži, vystupovala tam dvakrát týždenne. Nedbala na varovania, že narábať s ohňostrojom pod balónom plným vodíka je nebezpečné. Jeden divák dokonca začul, ako povedala: „Poďme na to, bude to naposledy.“ V bielych šatách, v bielom klobúku s pštrosími perami a s bielou zástavou v ruke nastúpila do koša naplneného zábavnou pyrotechnikou.

Fúkal silný vietor a pomaly stúpajúci balón sa odieral o stromy, keď vtom vyšľahli plamene a Sophie zahalil dym. Márne sa snažila dostať balón na zem, vietor ho unášal ďalej, až kým nenarazil do strechy domu. Sophie, zamotaná v lanách, kričala o pomoc, ale už bolo neskoro. Bol to jej 67., a zároveň posledný let.

Autor: Jana Brožíková
Foto: Profimedia.sk