RADOVÁNKY kráľovnej ukončila jej poprava: Dnes by Mária Antoinetta zaplnila bulvár!

Keď 16. októbra 1793 stála 37-ročná francúzska kráľovná Mária Antoinetta zoči-voči gilotíne, tvárila sa nebojácne až vyzývavo. Takto opísal posledné okamihy života extravagantnej manželky Ľudovíta XVI. novinár a revolucionár Jacques Hébert.

Nemala na výber
Mária Antónia (1755-1793), najmladšia dcéra rakúskej cisárovnej Márie Terézie a predposledné z jej 16 detí bola, rovnako ako jej súrodenci, objektom matkinej sobášnej politiky. Mala iba desať rokov, keď jej Mária Terézia vybrala manžela – Ľudovíta Augusta, následníka francúzskeho trónu a vnuka Ľudovíta XV. Dôvody boli strategické, Habsburgovci by v Bourbonovcoch získali silného spojenca. Svadba sa konala v máji 1770 a presne o štyri roky, 10. mája 1774, sa osemnásťročná Mária Antoinetta stala francúzskou kráľovnou po boku Ľudovíta XVI.

Manželstvo bez lásky
Mladá kráľovná nebola šťastná ani v novom domove, ani v manželstve. Šok zažila už na hraniciach oboch monarchií, keď sa podľa vtedajších zvykov musela prezliecť a odovzdať všetko rakúske vrátane svojho psíka. S manželom ju nespájalo vôbec nič. Ľudovít XVI. bol údajne čestný, vzdelaný, tichý a dobromyseľný muž, ale nerozhodný panovník. Mária Antoinetta milovala plesy, veľkolepé oslavy a hazardné hry. A zatiaľ čo kráľ sa reformami márne snažil zažehnať finančnú krízu, ktorá zmietala Francúzskom, kráľovná rozhadzovala obrovské sumy zo štátnej pokladnice, za čo dostala prezývku Madame Déficit.

Preč z dvora
Mária Antoinetta sa snažila uniknúť z Paríža, kde mala kopu nepriateľov, ktorí o nej šírili pikantné historky. Jej útočiskom sa stal Malý Trianon, dar od manžela pri korunovácii. „Dom radovánok“ dal postaviť Ľudovít XV. pre svoju milenku Madame de Pompadour na odľahlom konci pozemkov obklopujúcich Versailles. Mária Antoinetta bola nadšená, nechala tam vybudovať anglický park s jazierkom a okolo neho niekoľko domov i farmu na chov zvierat a pestovanie ovocia a zeleniny. Do jej súkromného sídla obohnaného plotmi a múrmi mala prístup iba hŕstka vyvolených.

Zámienka na intrigy
Pozvanie do Malého Trianonu znamenalo pre dvoranov veľkú poctu, ale návštevu oplácali kráľovnej ďalšími klebetami o jej zhýralosti a milostných pletkách s blízkou priateľkou, krásnou Yolandou de Polastron, vojvodkyňou de Polignac. Ľudovít XVI. tam nestrávil ani jednu noc, bol tam iba na divadelnom predstavení, v ktorom hrala Mária Antoinetta. Kráľovnú však často navštevoval iný muž – švédsky vojak Hans Axel von Fersen. Zoznámili sa v januári 1774 na plese v Paríži, keď bola iba manželkou dauphina a on rozbiehal vojenskú kariéru.

Hniezdočko lásky
Hans von Fersen mal v zámočku svoj apartmán priamo nad komnatami Márie Antoinetty. Pohľadný, urastený a galantný mladík opätoval jej city, ale nemalo to byť nadlho. Jeho vojenská kariéra smerovala k postu diplomata, najprv v Anglicku, potom v amerických kolóniách. Korešpondencia medzi ním a kráľovnou jasne dokazuje, že boli milenci. Mária Antoinetta si plnila aj manželské povinnosti, bolo jej povinnosťou porodiť následníka trónu. Osem rokov po svadbe prišla na svet Mária Terézia Šarlota, o tri roky po nej Ľudovít Jozef, potom Ľudovít Karol a Žofia Helena. Kto bol ich skutočným otcom, nevedno, ale Ľudovít XVI. všetky deti prijal ako svoje.

Pokus o záchranu
Po vypuknutí Francúzskej revolúcie a uväznení kráľovskej rodiny v Tuileries sa Hans von Fersen pokúsil o ich oslobodenie. Požičal si veľkú sumu peňazí, dokonca zastavil dom, no jeho plán nevyšiel. V noci 20. júna 1791 ich zatkli pri meste Varennes. Hans von Fersen prežil Máriu Antoinettu o 17 rokov. Dôvod, prečo sa nikdy neoženil, vysvetlil v liste svojej sestre: žena, ktorú miloval, nebola voľná. Zomrel násilnou smrťou v Štokholme 20. júna 1810 pri lynčovaní davom, ktorý ho obviňoval zo smrti švédskeho korunného princa.