Rakovina ju priviedla k maľovaniu: Prognózy ju nezaujímali, kým…

Katarína Olíková patrí k onkologickým pacientkam od konca roka 2014. Tesne pred Vianocami si vtedy nahmatala hrčku kúsok pod kľúčnou kosťou. A začala to okamžite riešiť.

Diagnózu jej však nestanovili hneď. „Najprv mi povedali, že je to iba tuková hrčka, ale nenechala som sa odbiť a objednala som sa na sono. To mi robili opakovane, hrčku na prvýkrát nenašli,“ prezradila Báječnej Žene Katarína.

Objednala sa preto na mamografické vyšetrenie, v rámci ktorého ju docent Pohlodek objednal aj na biopsiu. „Týždeň po biopsii ma hospitalizovali, v to ráno prišli výsledky, zhubný nádor prsníka,“ opísala chvíle, keď sa dozvedela svoju diagnózu.

Nasledovala operácia v Ružinove, asi mesiac po operácii sa nahlásila na Národnom onkologickom ústave u svojho klinického onkológa. Od februára 2015 podstúpila chemoterapie, rádioterapie, biologickú aj hormonálnu liečbu.

Všeobecne sa o rakovine prsníka hovorí, že patrí k tým dobre liečiteľným, pokiaľ sa zachytí včas. Katarína však takto vôbec nerozmýšľala, nezisťovala, aké má šance alebo to, koľko času jej zostáva. „Nikdy som sa doktorov nepýtala na prognózy,“ prezradila nám.

Keď prvý raz prišla na oddelenie chemoterapie, bola zdesená tým, koľko veľa ľudí musí podstupovať túto liečbu.

Pacienti dochádzajú na oddelenie ambulantnej chemoterapie, kde v odberovej miestnosti absolvujú odber krvi. Následne prechádzajú do takzvanej „aplikárne“, kde im je už podaná liečba, zvyčajne formou infúzie priamo do žily.

Chemoterapeutické lieky zabraňujú rakovinotvorným bunkám v tom, aby rástli a delili sa. Bohužiaľ, terapia nevie rozlíšiť zdravé a choré bunky, a tak ich zabíja všetky. Preto bývajú pacienti slabí a trpia viacerými nežiadúcimi účinkami. Dobrá správa je, že zdravé bunky sa vedia brániť a dokážu sa časom zotaviť.

Túto formu liečby rakoviny poznáme zvyčajne pod názvom ožarovanie. Jej hlavným cieľom je zničiť rakovinové bunky pomocou ionizujúceho žiarenia.  Podstupuje ju asi polovica pacientov s nádorovými ochoreniami.

Jej využitie nie je nekonečné. Existuje istá hranica, maximálna hodnota ožiarenia, ktorú môže ľudské telo prijať. Keď sa počas liečby pacienta dosiahne táto hranica, ožarovanie sa už znovu podstúpiť nemôže.

Táto liečba je na rozdiel od chemoterapie cielená, pôsobí priamo na špecifické molekuly v nádorovej bunke. Má teda menej nežiadúcich účinkov a môže sa používať dlhodobejšie. Najčastejšie sa využíva pri liečbe karcinómu hrubého čreva, pľúc a prsníka.

Táto forma sa používa len pri nádoroch, ktorých rast je závislý na hladine hormónov v tele. Ako píše Národný onkologický inštitút, ide o určité typy nádorov prsníkov u žien a nádorov prostaty u mužov. Podstatou liečby je buď nejakým spôsobom znížiť hladinu hormónov v tele, alebo podať liek, ktorý utlmí účinok hormónu na rast nádoru.

Ťažká životná situácia vybudila v Kataríne jej umelecké sklony. „Mala som ich už aj predtým, ale stále hovorím, že som dostala dar a „tak naozaj“ som začala maľovať, keď som sa vrátila domov z nemocnice vo februári 2015,“ povedala nám. Bola to pre ňu istá pomoc, ako to celé prežiť.

Posolstvom jej diel je radosť, láska a svetlo, ktoré podľa nej v sebe nosí každý jeden z nás. „Mojim obrazom nedávam mená, pretože som presvedčená o tom, že každý obraz si nájde svoje srdce, ktoré si ho zaľúbi,“ hovorí Katarína.

Prijímateľom svojho umenia teda nepredpisuje, čo majú v obraze vidieť, ale necháva ich nájsť si v nich „to svoje“. Necháva samotné obrazy osloviť tých, ktorí si ich prezerajú. „Spätné väzby od ľudí sú pohladzujúce, inšpirujúce a povzbudzujúce aj pre mňa samotnú, to je to, čo ma poháňa,“ hovorí s tým, že inšpirácia sa nájde vždy a všade.

Zdalo sa, že jej stav sa zlepšuje, všetko sa však zmenilo po piatich rokoch, v januári 2020. Krátko pred prepuknutím covidu, ktorý Katarína označuje za hnusobu podobnú rakovine, lebo ľudí veľmi okliešťuje a neustále šíri strach. Navyše je naozaj nepríjemné dostať rakovinu v čase, keď sa ľudia kvôli svojmu zdravotnému stavu boja každej infekcie.

Ona v tom čase už chodila len na hormonálnu liečbu a pravidelné kontroly. Vôbec sa necítila zle, ale lekárom sa zrazu nepozdávali hodnoty jej onkomarkerov.

Onkomarkery sú produkty nádorových buniek, ktoré sa uvoľňujú do krvi. Nemusia vždy signalizovať len rakovinu, lekári však pri vyšších hodnotách posielajú pacientov na ďalšie vyšetrenia.

„CT ukázalo metastázy na pečeni, na pľúcach a v kostiach,“ prezradila Katarína. Choroba sa vrátila a ona sa prvý raz naozaj zľakla. „Vtedy som sa prvýkrát opýtala na čas, doktor povedal pár mesiacov,“ zverila sa nám. Na rozdiel od prvého obdobia liečby si naplno uvedomila pominuteľnosť svojho života. Manželovi doma oznámila, že zomrie a bude to rýchle.

Biopsia pečene ukázala, že je to opäť prsníkové, musela znovu podstupovať chemoterapie, biologickú aj hormonálnu liečbu. V máji 2022 vyšetrenia ukázali metastázy na mozgu. Katarína však od návratu choroby statočne bojuje už štvrtý rok. Ako zdôrazňuje, chce žiť plnohodnotne a pekne.

Katarína niesla svoje bremeno celý čas veľmi statočne. No netají, že návrat choroby ňou takzvane zamával. Ako nám prezradila, práve recidíva bola pre ňu tým najťažším momentom v živote onkologickej pacientky.

Rakovina mení životy ľudí a celý tento proces markantne zmenil aj Katarínu. „Vo všetkom,“ tvrdí. Viac si teraz uvedomuje silu prítomného okamihu a naučila sa neriešiť to, čo ešte len bude. „Byť tu a teraz, vďačný za všetko, za každý nádych, pohyb, krok, s prijatím, že sa všetko deje z nejakého dôvodu a v absolútnej dôvere,“ vyjadrila sa.

A čo je pre ňu teraz v živote najdôležitejšie? „Láska,“ odpovedala nám mama 12-ročného Miška.