Saška v 10 rokoch bojovala s rakovinou. Prišla o kosť v nohe

Saška Štrbová mala desať rokov, keď jej diagnostikovali osteosarkóm – zhubný nádor na stehennej kosti. Neprejavoval sa žiadnymi bolesťami ani inými problémami. „Len som si všimla že má nad kolenom z vnútornej strany opuchnutú nožičku. Spýtala som sa jej, či sa udrela alebo či ju niečo poštípalo. Ale hovorila mi, že ju to nebolí, tak som to neriešila,“ povedala nám jej mama Alena.

Keď sa však opuch nezmiernil ani po týždni, zašli k detskému lekárovi. Ten, bohužiaľ, problém hneď nerozpoznal a naordinoval jej len bylinkovú masť. Pri ďalšej návšteve už však Sašku radšej poslal na kardiológiu s podozrením na upchatú cievku. Tam však nič také nezistili.

Ďalšou zastávkou bola ortopédia, kde dievčatko podstúpilo sonografiu a následne putovalo na röntgenologické vyšetrenie. „Keď som sa vrátila, držala som za ruky Sašku a aj jej malú sestričku Mišku. Sestrička otvorila dvere a povedala, aby som išla dovnútra za pánom doktorom, ale že deti mám nechať vonku v čakárni,“ spomínala Alena.

Keď lekár spomenul slovo tumor, Alena okamžite zbledla – vedela, čo to znamená. Odporučili im hneď na druhý deň ráno ísť na ortopédiu do Bratislavy. „10. októbra 2019 sme nastúpili na ortopédiu a po vyšetreniach o 6 dní, presne na Saškine desiate narodeniny, brali vzorku z kostí aj mäkkých tkanív na histológiu,“ opísala začiatok strastiplnej cesty.

Výsledky, na ktoré mali čakať doma, mali byť o dva až tri týždne. „Neprešiel ani týždeň a volala mi primárka z detskej onkológie z Bratislavy, že bohužiaľ sa potvrdilo, že ide o zhubný nádor ‒ osteosarkóm a bude nutná dlhodobá hospitalizácia v nemocnici na Kramároch. Celý svet sa mi zrútil,“ povedala Báječnej Žene Alena. V tom čase bola sama na tri deti a zo dňa na deň musela opustiť domov s chorou dcérkou a ďalšie dve deti nechať u rodičov.

Na detskej onkológii strávila Saška 10 mesiacov. Podstupovala liečbu chemoterapiami a v januári 2020 sa podrobila operácii. Lekári jej odstránili napadnutú kosť z nohy a nahradili ju umelou náhradou, titánovou endoprotézou, ktorá siaha od stehennej kosti cez koleno až po vrch píšťaly.

Bohužiaľ, neznamenalo to koniec problémov. „Asi tri mesiace po operácii sa jej začala skrúcať nožička,“ prezradila nám Saškina mama. A aby komplikácií nebolo málo, sťažila im to aj pandémia koronavírusu. Na oddelenie v tom čase nemali prístup dokonca ani rehabilitačné sestry. „Ja som s ňou veľa nenacvičila, lebo bola vyčerpaná. Buď plakala, alebo spala, alebo zvracala či krvácala z nosa,“ opísala náročné chvíle Alena.

Saška totiž posledné cykly chemoterapií znášala naozaj veľmi ťažko. „Ja som jej verila celý čas, že to zvládne. Ale vtedy som ozaj začala pochybovať, či to unesie. Už ju bolelo všetko. Nemohla jesť, lebo ju bolela celá tráviaca sústava. Až do mechúra cítila pálenie…“ vykreslila dcérin stav ťažko skúšaná matka.

Dievčatko však zabojovalo a mohlo ísť domov. Ibaže na invalidnom vozíku. A zotrvala na ňom takmer rok. „Cvičili sme, rehabilitovali, ale nožičku sa nepodarilo vyrovnať nijako. Ani operačne, keď jej ju chceli v anestéze nasilu natiahnuť.“ Všetko bolo márne – cvičenie, rehabilitácie, naťahovanie, masírovanie aj nové ortézy. Nič nepomohlo tomu, aby mohla Sašku nohu normálne narovnať a čo i len chodiť bez opory.

Po dvoch rokoch lekár, ktorý vykonal operáciu, vyhlásil, že možnosti sú už vyčerpané. Matka aj dcéra sa vraj majú zmieriť s tým, že Saška bude mať nohu navždy ohnutú a zostane odkázaná na barly. „Slečna krásna, inak uzdravená, šikovná, múdra, citlivá a milá sa mala zmieriť s tým, že bude polomrzák,“ krúti hlavou nešťastná matka.

Jedinou cestou je vraj hľadanie pomoci za hranicami našej krajiny. A tak sa do toho Alena s odhodlaním pustila a verila, že nájde riešenie na Saškin problém. Z mnohých miest však ani len nedostala odpoveď a ďalší odpísali, že nemajú skúsenosti s endoprotézami. Až napokon im svitla nádej. „Našli sme lekára vo Viedni. Ten po konzultácii povedal, že riešenie majú. Ale že operačný zákrok bude robený na privátnej klinike a môže stať aj 50-tisíc eur,“ prezradila nám smutne.

Rodina, samozrejme, toľko peňazí doma nemá. Nateraz je jedinou cestou pomoc od ľudí, a tak táto matka s nádejou vytvorila zbierku. No hoci je na Slovensku veľa dobrých ľudí, rovnako je tu aj veľa tých, ktorí potrebujú pomoc. A na Saškin účet pribúdajú prostriedky len veľmi pomaly. „Bola by som rada, ak by sa o našej situácii dozvedeli aj iní ľudia. Snáď sa stane nejaký zázrak a niekto nám pomôže,“ povedala nám s nádejou Alena, ktorá chce svojej dcére dopriať normálne detstvo.

Saška má teraz 13 rokov a z najhoršieho je vonku, no jej mame sa len veľmi ťažko pozerá na to, že si nemôže užívať život tak, ako jej vrstovníci. „Veľakrát sa ráno zobudí a vidím v jej očiach ten smútok, keď mi vraví, že sa jej sníval sen, že chodí, behá po tráve a cíti sa slobodná... že sa môže ponaháňať s jej psíkom alebo len tak chodiť!“ opisuje, čo jej trhá srdce.  

Hovorí sa, že zdravie si za peniaze nekúpime, no platí to len sčasti. „Zdravie sa kúpiť síce nedá, ale dá sa za tie peniaze zaplatiť cesta, pohovor s odborníkom, pobyt v nemocnici, operácia alebo fyzioterapeut,“ poukázala na zmysel zbierok pani Alena.