Slovenka Jana, ktorá odišla maľovať Indiu

Napokon tam ostala študovať, maľovať pôsobivé obrazy prírody a usporadúvať umelecké sústredenia v rámci organizácie Picasso Pupils. Dnes tam žije šiesty rok a chodí s indickým hudobníkom. Čo sa žene s celkom odlišnými civilizačnými návykmi tak zapáčilo?

„Indiu som zvolila ako jednu z destinácií, kam som sa chcela nielen pozrieť, ale aj sa niečo nové naučiť z jej kultúry. Má tu veľmi dlhú tradíciu a je stále živá nielen v múzeách a na festivaloch, ale aj v každodennom živote ľudí,“ hovorí Jana. A do umeleckého sveta Indie sa ponára čoraz hlbšie, aj keď stále udržiava vrúcny vzťah s domovinou, kde má rodinu a domov sa vracia na sviatky alebo pracovne.

Žiadna lákavá exotika
India je podľa Jany krajina plná rôznorodých zvykov a kultúr, mesto jej štúdia Baroda sa však ako dovolenková exotika označiť nedá. „Vidina šťastných ľudí v útulných zákutiach s ezoterickými čajovňami, akú som mala po rozhovoroch s priateľmi ja, bola od reality poriadne ďaleko,“ spomína na náročné začiatky.

Ľudia však boli veľmi milí, azda až prehnane, a Jana mala pocit, že ako cudzinku ju doslova preceňujú. „Neuvedomovali si, že priveľa pozornosti môže pôsobiť nepríjemne. Ak sa chcete cítiť ako mediálna hviezda, ktorú si každý fotí a chce s ňou nadviazať rozhovor, odporúčam cestu do turisticky neznámeho mesta centrálnej Indie,“ smeje sa Jana.

Janina organizácia v spolupráci so slovenskou ambasádou usporadúva v Indii festivaly a vzdelávacie semináre. „Naša práca je náročná, ale vďaka milej spätnej väzbe nás aj veľmi napĺňa. Páči sa mi, že ľudia sa ani v najvypätejších situáciách nenervujú a nedajú sa len tak niečím rozhodiť. Všetko má svoj čas, nikto sa nikam neponáhľa.“

Tvorivá láska
V meste Asám Jana spoznala svoju spriaznenú umeleckú dušu, indického hudobníka Alakesha Duttu. Hudobno-výtvarná akcia preplietla ich životy, načo začali spoločne organizovať tvorivé workshopy pre školy a kurzy umenia a maľby. Spevák už stihol navštíviť aj rodné kopanice svojej priateľky a zahrať si s hudobníkmi z okolia Myjavy.

Okrajová hindčina
Dnes je svet prepojený, a ak má človek snahu, s väčšinou ľudí sa dorozumie. Mladá umelkyňa v Indii komunikuje v angličtine a náročnú hindčinu ovláda podľa vlastných slov len „trhovo“. Na severovýchode krajiny ňou hovorí málokto. Každá oblasť a jej kmene používajú vlastnú reč a univerzálna je angličtina.

Jana však tvrdí, že by stačilo poriadne sa do toho pustiť. „Keď som rok študovala v Španielsku, vďaka kurzom som sa za pár mesiacov španielčinu naučila. Verím, že keby som mala dobrú školu písma a konverzácie niektorého z miestnych jazykov, bolo by to obohacujúce,“ plánuje do budúcnosti.

Prísne konvencie. A humor
Do skutočného diania v indickej spoločnosti a jeho pravidiel však nepreniknete z povrchu. Zbehlejší Indovia sa snažia chudobnú krajinu prezentovať ako modernú a blízku Európe. V strednej a západnej Indii sú však ľudia spätí so silnými konvenciami, ktoré ich rozdeľujú do spoločenských tried. „Dohodnuté manželstvá, hierarchia podľa kást, rešpekt k starším a podobne. Gudžarátci sú napríklad rodení obchodníci - presladene milí, so všetkým súhlasia a za každú cenu vám chcú vyhovieť.“

Do obrazu sa vnímavá Slovenka dostala až, keď sa zblížila so starším manželským párom, ktorý jej prenajímal garsónku. „Pán Patel za svojich mladých čias, podobne ako mnohí iní, pracoval takmer dvadsaťročie v Dubaji a domov posielal peniaze. Milo ma prekvapilo, ako napriek neľahkej minulosti rád vtipkoval - a to aj o sebe, ostatných Gudžarátcoch a ich o ich dvojtvarej mentalite,“ spomína Jana.

Niekde je žena viac
Na severovýchode Indie je mentalita ľudí úplne iná. Nie sú viazaní kastovým stupňovaním a konvenciami ako v strednej Indii a ženy tam majú oveľa lepšie postavenie. „V matriarchálnej Meghalayi napríklad žena dostane lepšie vzdelanie než jej bratia, najmladšia dcéra má na starosti rodičov a dedí všetok majetok. Aj prístup k turistom je iný. V strednej Indii sa na vás zhŕknu trhovníci a, naopak, v Meghalayi v niektorých obchodoch, ak neprehovoríte ich jazykom, predavač zmizne do skladu a viac sa neukáže,“ vysvetľuje cestovateľka.

Drzí Slováci?
Príbuznosť slovenskej kultúry s indickou sa, samozrejme, ťažko hľadá, ale Jana objavila raritu – tradičné assámske výšivky sa vraj podobajú slovenským.
Nášmu vystupovaniu by sa však niekedy nestíhali čudovať. „Na Slovensku si ľudia neberú servítky pred ústa a aj vzdelaný človek zo slušnej rodiny sa vie primitívne prejaviť na verejnosti a hlúpo vynadať blízkemu aj cudziemu. To by sa v Indii považovalo za čosi podradné,“ hovorí Jana.

Chýba podpora mladých
Slovenským inštitúciám by mladá umelkyňa poradila, nech podporujú začínajúcich podnikateľov. „U nás je trend slúžiť nejakým zahraničným korporáciám namiesto toho, aby s podporou štátu začali mladí sami podnikať a časom sa rozrástli na väčšie firmy s podielom na svetovom trhu, čo by pozdvihlo životnú úroveň Slovenska,“ zamýšľa sa nad naším nevyužitým potenciálom...

Maľuje prírodu a pralesy
Katedra maľby na Maharaja Sayajirao University v Barode, kde Jana Bednárová študovala, je jednou z najlepších v Ázii. „Medzi spolužiakov som celkom zapadla. Každý bol z inej krajiny a cítili sme sa podobne. Na začiatku som sa spriatelila s Holanďankou a bola som rada, že mám s kým zdieľať každodenné bizarné situácie,“ spomína.

Dnes žije v Meghalayi a jej maľby sa inšpirujú miestnymi pralesmi a kameňmi opradenými mýtmi. „Väčšinou maľujem v prírode. Určite to moju tvorbu obohatilo. Je to iné, ako keby som sem len pricestovala, nafotila si krajinu a namaľovala ju až v slovenskom ateliéri...“

Jankine maľby si budete môcť prezrieť v júni 2019 v Galérii Čin Čin v Bratislave.

Autor: Bona Ondrášková
Foto: Archív J. B., shutterstock.com