Slovenky v zahraničí: Nový život v krajine poriadku

USA neboli to pravé
V Spojených štátoch plánovala pobudnúť pár mesiacov a zlepšiť si angličtinu, no napokon ostala dva roky v Missouri a začala tam študovať. „Napriek tomu, že som to tam milovala, bolo to pre mňa náročné. Pochybovala som o USA pre diaľku, zároveň som cítila, že život v zahraničí mi príliš prirástol k srdcu, a nechcela som sa vrátiť.“

Deti a umenie
Preto šikovná Slovenka začala konať. Keďže doma vyštudovala pedagogiku a umenie a odmalička sa venovala maľovaniu, našla si prácu vo Švajčiarsku v oblasti práce s deťmi a výtvarnej tvorby. „Nešlo len o výchovu detí, ale o slušne platenú prácu pre dve majetnejšie rodiny, kde som mala na starosti aj chod domácnosti. Popri tom som mala čas na tvorbu, takže práca mi veľmi vyhovovala.“

Keď prišla do krajiny, ktorá nie je v Európskej únii, ale je súčasťou väčšiny európskych medzinárodných dohôd, už nebola naivné dievča a začiatky boli ľahšie ako v Amerike. Kristína mala pre seba celé poschodie v luxusnom dome a veľa cestovala.

Švajčiarsko si však veľmi neužila. „S druhou rodinou som už spoznala aj krajinu, vtedy u mňa nastal zlom a rozhodla som sa tam zostať. Veľmi sa mi zapáčila ich organizovanosť, poriadkumilovnosť a to, že sú k sebe spravodliví a skromní, napriek tomu, že žijú na úrovni,“ spomína Kris.

Od krásnych malieb k biznisu
Kristína svoje tvorivé a pedagogické skúsenosti zúročila v novom živote, ale aj v projekte snov. Založila vlastnú umeleckú značku KrissKeller.com a napísala sériu knižiek pre deti Dávaj pozor doma. „Obrazom sa venujem odmalička, vždy to bola moja vášeň. Maľovaním by sa dalo slušne privyrobiť, ale momentálne popri práci a diaľkovom štúdiu sa im toľko venovať nestíham,“ prezrádza.

Úspešná Slovenka totiž posledné dva roky premostila z umenia na biznis. „V súčasnosti zažívam akýsi osobnostný prerod. Celý život som sa venovala umeniu, a keď som vydala knižky, uvedomila som si, že paradoxne ma baví viac organizačná stránka veci,“ hovorí. Dnes pracuje na finančnom oddelení jednej z najväčších svetových personálnych agentúr.

Samostatnosť za cenu samoty
Zaujímalo nás, akej najsilnejšej hodnote sa Kristína naučila počas fungovania v zahraničí a, naopak, aký deficit pociťuje najväčšmi. „Najlepší je pocit samostatnosti a nezávislosti, že si viem na seba zarobiť,“ zamýšľa sa Slovenka.

Kariérny úspech má však vo štvrtej najvýkonnejšej európskej ekonomike aj stranu B. „Najhoršie je asi to, keďže žijem priamo v Zürichu, v meste, kde je kariéra na prvom mieste, že tu žije množstvo nezadaných ľudí. Aj ja mám problém nájsť si seriózny vzťah a cítim, že som sa dostala do akéhosi kariérneho kruhu,“ priznáva otvorene.

Švajčiari sa k nej už ako k cudzinke nesprávajú. Žijú tu ľudia zo všetkých kútov sveta. Hovorí: „Cudzincov síce rozdeľujú na dve skupiny – ,západniarov‘ a ,východniarov‘, a k obom sú spočiatku rovnako nedôverčiví. No keď im ukážete, že ste bezúhonný človek, ktorý tvrdo pracuje, učí sa reč a nezneužíva ich sociálny systém, sú ústretoví, lojálni, doprajú a pomôžu vám.“

Slovenčinu nič nenahradí
Kristína spočiatku komunikovala výlučne v angličtine. Nemčinu sa začala učiť postupne, aby rozumela úradným dokumentom. „Ľuďom tu však ešte stále celkom nerozumiem, pretože hovoria švajčiarskou nemčinou a tú bežnú volajú ,hochdeutsch‘ – vysoká nemčina.“

Po rokoch v zahraničí jej už niekedy logicky napadajú ako prvé anglické alebo nemecké slovíčka, no rodnú reč aj tak nič nenahradí. Ako mnoho Slovákov aj ona si pochvaľuje najmä prístupnejšie a usporiadanejšie úrady a veľkorysejší sociálny systém. „Dokážete tu vyžiť aj z minimálnej mzdy, čo je na Slovensku takmer nemožné,“ myslí si. Na druhej strane, bežné služby sú často pridrahé aj pre domácich. „Viac sa mi oplatí raz za pár mesiacov zaletieť na Slovensko na dentálnu hygienu, ku kaderníčke či na kozmetiku.“

Vrátiť sa nechce
Natrvalo sa však do rodiska Kristína už vrátiť nechce. „Keby nebola na Slovensku taká výrazná korupcia...“ V našej politike jej chýbajú muži, ktorí si ctia ženy, a viac žien vo vláde a v parlamente. „Lebo ženy nie sú až také agresívne a zohľadňujú viac faktorov pri rozhodovaní,“ hodnotí Kristína, ktorá by na svojom odchode nič nemenila, azda len to, že by sa naň odhodlala ešte skôr.

Švajčiarska slušnosť
Švajčiarsko je majestátne krásna a dokonale upravená krajina, platia v nej však jasné spoločenské a morálne pravidlá, ktoré by dnes mali byť podľa mladej umelkyne a personalistky samozrejmé aj pre nás. „Zdá sa mi tragické, ako na Slovensku stále mnohí nepoznajú základy slušného správania. Grobianstvo, klamanie a okrádanie je normou. Vo všetkých troch cudzích krajinách, v ktorých som žila, boli ľudia k sebe milší a úctivejší,“ hodnotí Kristína.

Dodržiavanie pravidiel je pre zodpovedných Švajčiarov samozrejmou službou spoločnosti. „Keď robíte napríklad hluk po 22. hodine, nemajú problém na vás zavolať políciu. No takisto odsudzujú rodinkárstvo, privilégiá či ,výnimky‘. To sa mi na nich páči. Hlavne preto tu veci fungujú ako švajčiarske hodinky, ako sa vraví.“

Autor: Bona Onsrášková
Foto: Archív K. K.