Slovenská babička dobýja fitness pódia: V bikinách predbehla aj mladšie ženy
26. 4. 2025, 16:31

Zdroj: Archív A.B.
Jej meno sa už stalo symbolom odvahy a odhodlania. Alica Bielopotocká, päťdesiatnička a stará mama, ktorú jej vnúčatá prezývajú Ali-babina, sa rozhodla, že vek nebude prekážkou na splnenie si snov.
Zdroj: Archív A.B.
Zdroj: Archív A.B.
Zdroj: Archív A.B.
Galéria k článku
Nedávno vystúpila na súťažné pódium v kategórii bikini fitness a dokázala tromfnúť aj mladšie súperky. Jej životný príbeh však zďaleka nie je iba o tréningoch a diéte. Je plný prekonaných prekážok a životných skúšok, ktoré ju formovali a posúvali vpred.
Stopka výhovorkám...
„Nemám čas! To je výhovorka, ktorú počujem často, ale ja som ju nikdy nepoužila,“ hovorí Alica s úsmevom. Mnohé ženy v jej veku spomaľujú tempo, ona však spravila pravý opak – zrýchlila. „Nikdy som nemala problém makať na sebe. Odmalička som sa venovala krasokorčuľovaniu, potom basketbalu, aerobicu a fitness bol vždy mojou vášňou. Ale priznám sa, bikini fitness bol obrovskou výzvou,“ prezrádza Alica. Nedávno sa jej úsilie zúročilo vo Viedni na súťaži organizovanej Austrian bodybuilding and physique sport federation. V kategórii bikiny 40+ obsadila 3. miesto a v kategórii nad 165 cm dokonca 2. miesto. S úsmevom dodáva, že kategória 50+ vôbec neexistovala, preto súťažila s mladšími súperkami.
Životné skúšky, ktoré ju posilnili
Za jej športovými úspechmi stojí aj ťažký životný príbeh. V mladosti musela čeliť náročným situáciám. V dvadsiatich troch rokoch, po rozvode, ostala sama so synom Martinom. „Rozvod som vnímala ako svoje osobné zlyhanie. Bola som mladá a stále mi blikalo, že som niečo pokazila,“ spomína Alica. Najťažším momentom však bola strata otca v jej dvadsiatich šiestich rokoch. Na jeho počesť otvorila športový bar v rodnej Prievidzi.
„Podnikanie bolo terapiou, ale aj veľkou školou života. Niekedy to bolo na hrane ako fyzicky, tak emocionálne. O vypäté situácie nebola núdza, ako keď som raz stratila buksu s celou tržbou a o pár dní mi ju našiel neznámy človek a vrátil do posledného centu. To bol pre mňa signál, že aj v ťažkých chvíľach treba veriť v dobro,“ spomína Alica.

Strana
1/3
Pokračovanie na ďalšej strane