Spisovateľka Getrtude Stein: Odmietla pohľad na ŽENSKÉ TELO

Narodila sa 3. februára 1874 v americkom Allegheny (dnešný Pittsburgh) ako najmladšia z piatich detí židovským rodičom, ktorí prišli za oceán z bavorského Nemecka. Jej otec bol bohatý podnikateľ, a tak Gertrude už v troch rokoch navštívila Viedeň i Paríž. Po návrate z Európy sa usadili v kalifornskom Oaklande. Deti však pomerne skoro osireli, matka zomrela na rakovinu, otec nečakane, pravdepodobne na infarkt. Po smrti rodičov vychovával súrodencov ich najstarší brat Michael.

Odmietla pohľad na ženské telo
V rokoch 1893-1897 navštevovala Gertrude Radcliff College, čo bola ženská obdoba Harvardovej univerzity, kde vyštudovala biológiu a filozofiu. Dva roky strávila aj na lekárskej fakulte v Baltimore štúdiom psychológie a medicíny. V treťom ročníku však odmietla svoju materskú rolu i medicínsky pohľad na ženské telo, čo súviselo s jej povedomím o vlastnej homosexualite. V roku 1903 spôsobila škandál rukopisom svojho prvého románu Q. E. D. (Quod erat demonstrandum – Čo je nutné doložiť). Krátko na to opustila univerzitu.

V dome galéria i salón
Nový život sa pre Gertrude Stein začal, keď sa bratom Leom v roku 1903 presťahovali do Paríža. Leo sa venoval umeleckej výtvarnej kritike, Gertrude písala, vo svojom dome na 27 Rue de Fleurus zriadili súkromnú galériu moderného umenia. Na stenách tam od roku 1906 viseli obrazy maliarov, ktoré dnes vydražujú na aukciách za „nekresťanské“ milióny eur – Pabla Picassa, Paula Cézanna, Henriho Matissa, Georga Braqua, Pierra Augusta Renoira, Henriho Manguina a ďalších. Steinovej dom sa premenil na spoločenský salón, ktorý navštevovali viacerí avantgardní výtvarníci, po prvej svetovej vojne aj spisovatelia Ernest Hemingway, Ezra Pound či Francis Scott Fitzgerald.

Milenka Alice
Gertrude Stein strávila v Paríži takmer celý svoj život – písala literárne texty, prekladala z nemčiny a angličtiny, viedla salón, bola náruživou zberateľkou diel moderného výtvarného umenia. Keď v roku 1909 prišla z Ameriky do Paríža Alica B. Toklas, Gertrude sa s ňou zblížila natoľko, že od roku 1912 žili spolu v nezávislom lesbickom vzťahu. Alice sa starala o domácnosť, pomáhala s korešpondenciou, organizovala večierky a výlety s Gertrudou. Navzájom si písali aj milostné a erotické básne, v ktorých rozoberali svoju lesbickú sexualitu… Vyšli až po ich smrti.

Odchod brata Lea
Keď sa na jar 1914 výtvarný kritik a zberateľ umenia Leo Stein odsťahoval niekam do blízkosti Florencie, po dohode si so sestrou rozdelili rozsiahlu zbierku obrazov. Keď v lete vypukla prvá svetová vojna, Gertrude sa nedokázala nečinne prizerať tomu nešťastiu. Ako dobrovoľníčka na svojom aute rozvážala po francúzskych nemocniciach zásoby a zdravotnícky materiál.

Stratená generácia
Gertrude Stein písala poéziu, prózu, drámu a libretá. Práve jej sa pripisuje výrok: „Všetci ste stratená generácia“. Patril k nej Ernest Hemingway i Erich Maria Remarque. Pojem sa ujal vo svetovej literatúre a znamenal dezilúziu spisovateľov z vojny i povojnového sveta. Stein sa preslávila najmä svojím experimentálnym prístupom k literatúre a k umeniu vôbec. Kontroverznosť jej diel spočívala v obsahu i vo forme, silne ju ovplyvnil najmä kubizmus.

Napríklad v básnickej zbierke Nežné gombíky (1914), v ktorej kládla dôraz nielen na zvukovú a rytmickú stránku, ale aj na mnohorakosť významov a absenciu interpunkcie. Najznámejšou prácou Steinovej je Vlastný životopis Alice B. Toklasovej, čo nebolo nič iné, ako jej životopis pomenovaný po dlhoročnej životnej partnerke. Stal sa z neho bestseller. (Milovníci filmov a humoru Woodyho Allena si určite spomenú na postavu Gertrudy Steinovej v jeho očarujúcom filme Polnoc v Paríži.)

Po boku amerických vojakov
Počas druhej svetovej vojny, podobne ako počas tej prvej, Stein prejavila svoj humanizmus a statočný občiansky postoj. So svojou partnerkou Toklasovou odcestovala na vidiek do Bilignenu. Keď sa odtiaľ v roku 1944 vrátili do Paríža, pripojila sa k americkým vojakom a tiahla s nimi až do Nemecka. Zomrela 27. júla 1946 na rakovinu. Jej milenka Alice B. Toklas ju prežila o 21 rokov a pochovali ju na parížskom cintoríne vedľa Gertrude Steinovej.

Citáty Gertrude Steinovej:

• Amerika je moja krajina, Paríž je moje mesto.
• Umelec nepotrebuje kritiku. Umelec potrebuje ocenenie. Ak potrebuje kritiku, nie je to umelec.
• Nech si akokoľvek komplikujete život, on sám sa zase zjednoduší.
• Upokojujúca vec na histórii je, že sa neustále opakuje.