Spomínate si na obchodníka z Farmy? Zmieril sa so smrťou, o rakovine vtipkuje

Jaroslav Szabó je vo svete stand-up komédie známy ako Jerry Veľmajster. Vyštudoval herectvo a diváci ho okrem divadla a epizódnych televíznych postáv môžu poznať aj zo šou Farma, kde sa v niektorých častiach zhostil úlohy obchodníka.

Ste vyštudovaný herec. Aj ste sa v tejto oblasti uplatnili?

Nie je to primárna oblasť mojej umeleckej činnosti, ale áno. Hrávam v divadle La Komika a občas sa mihnem ako epizódna postavička v nejakom seriáli, filme, alebo v dabingu.

Ako ste sa dostali k stand-up komédii?

Už na vysokej škole ma očarila monodráma, divadelná forma, kde je herec sám na javisku a nikto mu to nekazí. No a keďže celý život milujem humor a zistil som, že v Bratislave sa formuje prvé stand-up comedy zoskupenie, bola to pre mňa jasná cesta.

Vždy ste mali rád čierny humor?

Mám rád každý humor. Nie som rasista.

Čo vás priviedlo v roku 2022 k lekárovi, aké problémy ste pociťovali?

Začal som mať silné závraty, myslel som, že na vine je krčná chrbtica, pripisoval som to tomu, že asi v noci spím v zlej polohe. Neskôr sa k tomu pridali zväčšené uzliny a to som už vedel, že musím navštíviť lekára. Kamarát mi navrhol homeopatickú liečbu, ale ja som povedal, že radšej pôjdem k doktorovi a budem žiť.

Rakovina je diagnóza, ktorá otrasie človekom. Spomínate si na tie prvé pocity?

Je to šok. Prvé, čo mi preblesklo hlavou, bola otázka: „Koľko času mi ostáva?“ Horšie je, že na túto otázku vám nikto neodpovie, kým nezačne liečba a tá spravidla začne až niekoľko mesiacov po diagnóze. To obdobie neistoty bolo horšie ako samotná liečba. Celý čas som sa bál, že budem musieť zháňať smrteľnú posteľ a ostávalo mi len dúfať, že nie z Poľska.

Akú ste mali na začiatku prognózu?

Neviem, ako je to v iných prípadoch, ale mne povedali diagnózu a kým som neprešiel prvým cyklom chemoterapie, tak nikto žiadne prognózy vyslovovať nechcel. Bol som mesiace v úplnej neistote, kedy som nevedel, či sa mi oplatí platiť zálohové platby za energie a archivovať fotografie.

Čo vám pomohlo nastaviť sa do toho módu, že takto to je a nejako to zvládnem?

Nikto neprežije svoj život bez toho, aby sa mu stali tragické veci. Taký život proste je a ja som bol vždy zvyknutý bojovať s tým, čo prináša. V deň, keď som sa to dozvedel, podal som si tiket v lotérii. A nič. Proste taký je život.

Čo bolo v tom období pre vás najťažšie?

Mám krásnu dcéru. Bál som sa, že ju neuvidím vyrastať, že nikdy nespoznám svoje vnúčatá, bál som sa, že nezostarnem spoločne s mojou manželkou, nebudem tu pre svoju rodinu. Stále sa toho bojím.

Ako dlho ste ženatý a aká veľká je vaša dcéra?

S manželkou sme spolu už 25 rokov, neviem presne, ako dlho som s ňou ženatý, pretože som chlap a dcérka má teraz 10.

Čo všetko ste podstúpili počas liečby? Ako dlho to trvalo?

Podstúpil som nespočetné množstvo vyšetrení, 6 cyklov chemoterapie a biologickej liečby, ktoré boli najintenzívnejšou etapou a trvali skoro pol roka. Biologickú liečbu podstupujem ďalej už takmer 2 roky formou injekcií do brucha.

Momentálne ste v akom štádiu?

Liečba zabrala a momentálne chodím každé 2 mesiace na kontrolu a biologickú liečbu. Mal by som mať pokoj sedem až desať rokov, kým sa to vráti. Možno skôr, možno neskôr. Je to taký Damoklov meč, ktorý nado mnou visí a ja to ignorujem ako fakt, že Zem môže zasiahnuť hocikedy obrovský asteroid.

Ako sa aktuálne cítite?

Vo februári mi končí biologická liečba a pôjdem na kontrolné CT vyšetrenie. Cítim sa ale celkom dobre, snažím sa žiť oveľa zdravšie. Začal som dokonca cvičiť. Kamarát Bekim má fitko pre vozíčkárov. Chodím tam, lebo som tam najlepší. (smiech)

Aké sú vaše aktuálne prognózy?

86-percentná pravdepodobnosť je, že choroba sa vráti do 7 až 10 rokov, zase ma zachránia, potom sa vracia už po 5 až 6 rokoch a zase ma zachránia. Potom sa vracia do troch rokov a to už si nerobím plány. Ak pôjde všetko dobre, mám pred sebou tak 20 rokov života a to som aj tak plánoval slušne umrieť na infarkt. Možno niečo vymyslia, veda ide veľmi dopredu a ja verím vedcom a lekárom.

Ako sa dá zmieriť práve s tým, že zvyčajne sa onkologické diagnózy vracajú?

Život treba žiť a takáto vec vám dá chuť do života, verte mi.

Bolo pre vás úplne prirodzené, že túto skúsenosť využijete pri tvorbe humoru alebo ste nad tým nejako dlhšie premýšľali?

Najprv som sa stiahol do seba, nechcel som to riešiť verejne štýlom podporte ma a kúpte si tričká „Jedna rakovina leto nerobí.“ Od začiatku som vedel, že ak to prežijem, urobím o tom stand-up. Hlavne preto, že som chcel páchať aj trošku osvetu. Aby mali ľudia lepšiu predstavu o tom, ako také ochorenie prebieha a čo všetko obnáša. Chcel som dať do toho fakty, ktoré zaujímali mňa samého, keď som ochorel a nevedel som ich nikde dohľadať.

Mali ste nejaké zábrany?

Žiaľ, nikdy. (smiech)

Ako reagujú diváci?

Najprv sú trošku zaskočení, predsa len nie je štandard robiť si srandu z rakoviny, hlavne keď by sme ťažko hľadali rodinu, ktorej sa toto ochorenie nikdy nedotklo. Chodí za mnou po vystúpení veľa onkologických pacientov alebo ich rodinných príslušníkov a ďakujú mi, že im to veľmi pomáha prekonať ťažké životné chvíle. A mňa to robí šťastným, pretože to je najlepší účel humoru.