TEMNÉ tajomstvo habsburského dvora: Máriu Teréziu zabila NERESŤ, ktorej nevedela odolať!

Šestnásť detí, niekoľko vojen, rozsiahle reformy a to všetko za štyridsať rokov vlády. To je len zlomok toho, čo stihla Mária Terézia, panovníčka, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v dejinách Habsburskej monarchie, vrátane Slovenska. Zatiaľ, čo ona si mohla vybrať manžela podľa svojho srdca, pre jej deti to neplatilo.

„Obávam sa, že budem mať ešte ďalšie deti. Keby mi pánboh ráčil zachovať tie, ktoré už mám, bola by som spokojná, keby zostalo pri desiatich,“ zverovala sa roku 1748 tehotná cisárovná Mária Terézia v liste svojej priateľke, manželke saského kurfirsta Márii Antónii. Mária Terézia milovala svojho manžela, bola vášnivá a ako Habsburgová aj veľmi plodná.

Nie div, že porodila 16 detí, 11 dcér a 5 synov. Ani jedno však nedosiahlo jej úspechy a moc. Nástupcom Márie Terézie sa stal Jozef II. (+ 48). Tiež sa zaslúžil o niekoľko reforiem, ale muž, ktorému zomreli obe manželky, bol uzavretý chladný melancholik. Mária Terézia takmer pre všetky deti dohodla politicky výhodné manželstvá, ktorými upevňovala spojenectvá krajín.

Najznámejšou dcérou Márie Terézie bola Mária Antónia či Mária Antoinette (+ 37), francúzska kráľovná. Bola pôvabná, ale márnotratná. Francúzi mali čoskoro až nad hlavu luxusného života kráľovského dvora, pre ktorý oni žili v biede, takže Máriu Antoinettu i jej manžela Ľudovíta XVI. sťali gilotínou.

Mnohé z reforiem sa týkali bežného života. Kráľovná zaviedla povinnú školskú dochádzku, evidenciu ľudí a budov, domy nariadila očíslovať, dala tlačiť papierové peniaze, čo krajina dovtedy nepoznala, podporovala remeselnú a domácu výrobu, regulovala činnosť cechov, zjednotila váhy a miery, dala raziť strieborné mince, toliare.

Za jej panovania Bratislava nadobudla veľký význam. Stala sa politickým i kultúrnym centrom Uhorska. Tu sídlili uhorské ústredné úrady, tu pôsobil Matej Bel, všestranný slovenský vzdelanec, autor unikátneho vlastivedného diela. Mária Terézia sa vydala pomerne mladá, devätnásťročná, a z lásky.

Keď v roku 1765 František nečakane zomrel, Máriu Teréziu to veľmi zasiahlo. Bol neskutočný šok. Ostala zdrvená, neschopná ničoho. Okolie sa obávalo o jej zdravie. Až nadránom po tragédii, dokázala svoju hlbokú bolesť zo seba uvoľniť slzami. Jednou z prvých vecí čo urobila, že sa dala ostrihať, odložila šperky, oblečenie rozdelila komorným a svoju izbu dala vyložiť tmavými závesmi. Odvtedy si obliekala už len smútočné oblečenie.

Mária Terézia držala svoje krajiny pevnou rukou. Aj svoju rodinu. Nebolo azda oblasti, ktorej by sa neboli dotkli jej reformy, a nebolo azda potomka, ktorému by nebola vytýčila jeho životnú dráhu. No nedržala pevnou rukou svoju neresť - prejedanie. Jej osobný lekár Gerad van Swieten si už nevedel rady, ako ju pribrzdiť.

Jej železná vôľa ovládala ríše, no nedokázala skrotiť vlastné chute. Mária Terézia, panovníčka, ktorá formovala osudy miliónov, bola zároveň zajatkyňou vlastnej slabosti. Aj napriek rozsiahlym reformám, ktoré zmenili tvár jej ríše, nedokázala poraziť jediného nepriateľa. Svoju neresť, ktorú má aj veľa dnešných ľudí. Prejedanie sa.

Lekár mal geniálny nápad, ako odradiť kráľovnú od prejedania. Pripravil nechutnú zmes všetkých pokrmov, ktoré počas dňa zjedla, a ukázal jej, že takto vyzerá obsah jej žalúdka. „Takto to teraz vyzerá v žalúdku vášho veličenstva. Požehnanú dobrú chuť!“ Kráľovná sa zľakla a sľúbila, že bude jesť menej. Bohužiaľ, bolo už príliš neskoro. V pokročilom veku sa stala takou tučnou, že musela používať výťah, aby sa dostala do vyšších poschodí.