Ticho pod šibenicami: Tragédia detí z väzníc, ktoré nikdy nemali šancu na život...

Sú tu pochované deti, ktoré sa narodili ženám väzneným v 50. rokoch, prevažne na Pankráckej väznici. Ženy, ktoré boli prevažne politickými väzňami, väznenými za svoje presvedčenie alebo za to, že sa stali neželanými obetami komunistického režimu si vytrpeli mnoho zlého. A spolu s nimi aj deti, ktoré sa často dožívali len pár týždňov.

Na Detskom cintoríne v Ďábliciach sa nachádza 41 náhrobkov s 43 menami detí, ktoré zahynuli v týchto tragických podmienkach.  Nikdy sa nestihli tešiť zo života, zomierali bez viny, bez šance na pomoc a bez možnosti zažiť lásku a teplo svojich rodín. Mnohé z nich na svete neboli ani deň, týždeň, ba ani mesiac. Ich životy vyhasli v temných a bezútešných podmienkach, ktoré si dnes len ťažko dokážeme predstaviť.

Príbeh Boženky Bryxiovej je jedným z najsmutnejších. Boženka sa narodila 14. decembra 1958 v zatuchnutej cele pankráckej väznice, kde chýbala teplá voda, kde matka nebola schopná zabezpečiť ani základné potreby pre svoju dcéru. Toto miesto bolo pre Boženku a jej matku od začiatku predurčené na tragédiu. Boženka prišla na svet v najhorších možných podmienkach, bez akejkoľvek lekárskej pomoci, bez zázraku, ktorý by jej umožnil prežiť. Zomrela 15. decembra 1958, len deň po tom, čo sa narodila. Iba jeden jediný deň, ktorý sa stal jej životom, sa nikdy nezapísal do šťastných príbehov rodín. Bola iba jedným z mnohých malých životov, ktoré zmizli bez stopy.