Úspešná Sisa Michalidesová: Prešla som svojím peklom

Sisa Michalidesová (35), ktorá za najlepší slovenský džezový album s názvom Chloe získala pred časom cenu Esprit.

Ako dieťa chcela liečiť zvieratá. Pri pohľade na krv však odpadávala, a tak na štúdium „veteriny“ rýchlo zabudla. Narodila sa v umelecko-hudobníckej rodine. Mama herečka, otec dramaturg. Preto cesta, ktorou sa časom ubrala, bola viac-menej jasná.

Herečka od detstva
Už ako dieťa bola na divadelných doskách ako doma. Jej rodičia totiž založili divadlo Úsmev. „Stále som pobehovala po javisku, a hoci sa zdalo, že to nie je najlepšie prostredie pre moju budúcnosť, vydala som sa umeleckou cestou aj ja.“ Najskôr Sisa účinkovala v rozprávkach.

Hrala trpaslíka, prasiatko i draka. Hrala však aj na klavíri a flaute, spievala a lákali ju knihy. Keď bola u babičky na dedine, stále hrala na píšťalke, hoci aj na záchode v záhrade. „Babičkám z okolia sa moja hudba veľmi páčila a keď som práve nehrala, sťažovali sa, že nemajú pri čom okopávať,“ smeje sa Sisa.

Boj o život
Pred časom však prešla skúškou, ktorá jej nadobro zmenila život. Bojovala s rakovinou. To, že je chorá, sa „prevalilo“, keď mala osemnásť rokov a navštevovala konzervatórium. Kašľala viac, ako je normálne, preto ju lekárka poslala na röntgen. Výsledok bol taký zarážajúci, že vyšetrenie museli zopakovať. „Cítila som, že sa so mnou niečo deje,“ hovorí Sisa. Vyšetrenia potvrdili zákerný Hodgkinov lymfóm, teda zhubné ochorenie lymfatického systému.

Práve obdobie, počas ktorého bojovala s chorobou, bolo pre mladú umelkyňu prelomové. „Dostala som sa do pekla, všetko bolo zrazu iné,“ tvrdí. Liečili ju na detskom oddelení, a tak okolo seba videla malé deti bojujúce so smrťou. Napriek tomu je pre Sisu onkologické oddelenie magické. „Vládne tam láska. Je to miesto, kde nemôžete byť pyšný a je jedno, koľko máte vo vrecku peňazí.“

Prídu tam zlomení rodičia, ktorí sa starajú o svoje deti, a je tam aj skupina ľudí, ktorí sa im snažia pomôcť, napriek tomu, že im tečú slzy. „Toto miesto ma načisto zmenilo. Zmenilo ma aj obdobie, ktoré som musela prežiť a nie fakt, že som nad rakovinou vyhrala, lebo to vôbec tak nemusí byť.“ A všetko, čo Sisa zažila, sa odzrkadlilo aj v jej tvorbe.

Život v knihe
Sisa mala pocit, že musí ľuďom niečo povedať. Napísala knihu Sisa a Sivý holub: „Je o ceste chorobou. Vystupujú v nej skutoční ľudia. Schádzam v nej dolu schodmi, kráčam púšťou...“ Keď choroba ustúpila, akoby sa Sisa znovu narodila. „Mám pocit, že ak raz človek pocíti blízkosť smrti, pochopí, že môže kedykoľvek zomrieť a začne život vnímať iným spôsobom.“

Dnes sa hudobníčka teší viac zo života. „Predtým si neuvedomovala, že smrť je stále vedľa nej a že zomrieť vlastne môže kedykoľvek. Niekedy, keď má vysokú teplotu, že takmer blúzni, sa s ňou dokonca rozpráva. Aj v knihe vedie so smrťou dialógy. A ešte stále sa s faktom, že nikto tu nie je večne, úplne nevyrovnala, ale snaží sa tešiť zo života.

Jej kamarát má filozofiu, ktorá sa páči aj Sise. Tvrdí, že žije, ako by bol stále na dovolenke. „K tomu sa snažím dospieť. Lebo keď si človek neustále vyrába problémy alebo sa niečoho bojí, nemôže ísť ďalej,“ vysvetľuje Sisa.

Pod maskou
Krátko po vydaní knihy malo premiéru divadelné predstavenie Silent rhapsody. Sisa sa pri jeho vzniku inšpirovala svojou knihou. „Moja mama hrá v predstavení mňa,“ vyratúva Sisa. „Robili sme najskôr konkurz, ktorému hercovi sa hodí ktorá postava. Paradoxne bola mama ako stvorená na to, aby bola mnou a ja zas inými postavami.“

Ide o nezvyčajné divadlo, ktoré zrežíroval a napísal taliansky režisér, výrobca masiek a pedagóg Matteo Destro, kde majú herci na tvárach masky a emócie vyjadrujú telom. Matteo ich s maskami učil hrať, ale je to veľmi zložité. Silent rhapsody má svoje čaro najmä v tom, že počas celého predstavenia herci nepovedia jediné slovo. Dej rozprávajú pohybom a gestami tak, aby im ľudia rozumeli. Vedieť vyjadriť príbeh pohybom tela je podľa Sisy veľmi dôležité a mladí herci by sa to mali učiť hneď na začiatku štúdia v škole.

Strašidelný album
Džezový album Chloe, s ktorým Sisa pred časom získala cenu Esprit, je inšpirovaný hrou Silent rhapsody, ktorá vznikla na námet knihy Sisa a Sivý holub. „Chloe som vlastne ja a celé cédečko vzniklo na javisku v Pezinku. Keď som tam priviedla muzikantov, vznikla úžasná atmosféra. Tí ľudia posunuli hudbu do úplne iných dimenzií. Už prvým tónom, ktorý zahrali, bolo jasné, že to bude úžasná muzika,“ hovorí hudobníčka.

A čo možno v albume nájsť?
Mystický svet magických historiek o strašidelných bytostiach a čarodejniciach. V čase, keď album vznikal, sa vrátil domov z Mexika Sisin synovec. Keď s ním kráčala po lese, rozprával jej strašidelné legendy. A tak sa jedna zo skladieb inšpirovala legendou z Ostrova bábik: Zomrelo tam dievčatko. Po jeho smrti sa začali na ostrove objavovať bábiky.

Dnes sú ich tam stovky. Na niektorých sa podpísal zub času. Sú ošumelé a staré, z mnohých vyliezajú chrobáky, preto pôsobia strašidelne. Ale ľudia prichádzajú a na stromy vešajú stále nové a nové bábiky. Je to doslova horor a celá skladba je o tom.

„Keď sme uvádzali cédečko do života a hrali túto skladbu, na pozadí sme premietali obrázky bábik z ostrova. Bolo to naozaj mystické a strašidelné,“ prezrádza Sisa. Ďalšia pieseň je o Indiánke. Bola nešťastná, muž jej srdca neopätoval jej lásku. A tak zabila svoje deti a ona sa utopila. Dodnes však nenávidí mužov a láka ich k sebe do vody. Takmer vraj zlákala aj Sisinho synovca...

Autor: Marcela Martinková
Foto: archív S. M., RUDOLF BARANOVIČ, PETER KONEČNÝ