Vážila až 143 kíl, za 3 roky zhodila polovicu váhy! Takto vyzerá dnes

Ten rok bol prelomový. V decembri 2018, keď si uvedomila, že už jej začínajú byť tesné rifle číslo 56, čo bola najväčšia dostupná veľkosť v bežnom obchode, rozhodla sa sa s tým niečo začať robiť. Od januára. „Začínať dva týždne pred Vianocami mi neprišlo múdre,“ prezradila pre Madam Evu, ktorá priniesla jej príbeh.

A neskôr prišlo aj ďalšie veľké životné rozhodnutie. V apríli odišla od muža. „Bol to vzťah, v ktorom mi nebolo dobre, dostala som sa na psychické dno a už som tu vlastne ani nechcela byť. Tak som začala úplne odznova,“ uviedla k svojej totálnej životnej zmene.

Ako prezradila, na začiatku si nedávala žiadne veľké ciele. Nechcela sa nijako demotivovať. Iba si pomyslela, že by bolo fajn dostať sa na 80 kíl a keby sa jej podarilo mať 70, bolo by to úplne super. „V priebehu chudnutia bola motivácia v tom, že sa mi darilo. Kilá išli dole, cítila som sa lepšie, vedela som sa lepšie hýbať.“

A hlavne na seba nijako netlačila. Z predchádzajúcich neúspechov vedela, že ísť rovno z nuly na sto percent je proste „cesta do pekla“. A tak pristupovala k chudnutiu tak, aby to zvládala a aby ju to bavilo.

„Nastavila som si režim hýbať sa dva až trikrát do týždňa a sama som sa prirodzene snažila dodržiavať tú hornú hranicu. Ale keď nastali okolnosti, že to trikrát nevyšlo, stále som aj s dvomi dňami bola "v norme". Jednoducho som si nastavila pravidlá tak, aby som viac víťazila ako prehrávala,“ vypichla tajomstvo svojho úspechu.

V stravovaní si nič nezakazovala, nič z jedálnička násilne nevylučovala. „Iba som upravila porcie na normálnejšie množstvá, v tom mi spočiatku pomáhala aj aplikácia na sledovanie kalórií. Kalorickejšie jedlá som si dopriala menej často. A keď som cítila, že obed bol nejaký väčší, dávala som si viac pozor na večeru, aby bola zdravá, vyvážená a primeraná porciou,“ priblížila, ako pristupovala k jedlu.

Vždy sa však hovorí, že chudnutie je hlave v hlave. A to potvrdzuje aj Eva. Nemusela mať dokonalý stravovací a cvičebný plán, išlo hlavne o prístup k chudnutiu.

„Mala som už 36 rokov a od začiatku som si hovorila, že ak chcem schudnúť na normálnu váhu, bude to trvať dlho a musím si to nastaviť na pohodu. Bez stresu, bez zákazov, bez dôrazu na výkon. A keď prišli krízy, napríklad korona, keď som zostala sama zavretá v byte a ten psychický stav pohody sa narušil, tak som vždy zostala v režime, že hýbať sa musím a keď sa dám neskôr dokopy, už si prestavím len jedlo do chudnúceho módu a nebudem musieť začínať od nuly,“ uviedla. Podstatné podľa nej je ušiť si chudnutie takzvane na mieru, dávať si menšie ciele a tie sa budú prirodzene postupne zvyšovať, keď to bude človeka celé baviť.

Eva bola typ tučného dieťaťa, ktoré sa snažilo na telesnej výchove „zašívať. „Počas dvanásťminútovky na škole som sa radšej vytratila do šatne, ako sa tam trápiť,“ zaspomínala si.

A tak s pohybom pri chudnutí začínala naozaj pozvoľna. Začala iba rýchlou chôdzou, pri ktorej zotrvala celých deväť mesiacov.  „S váhou 143 kíl som bola presvedčená, že to je ten najlepší začiatok, ktorý jednak zvládnem a neublíži mi to. Postupne som prešla od 5 kilometrov k ôsmim až deviatim. Po dvadsiatich zhodených kilách som začala pridávať ďalší pohyb. Zamilovala som sa do flowinu, vytiahla som z pivnice priateľov bicykel, po presťahovaní sa do Hainburgu som začala chodiť do kopcov a neskôr som sa naučila behať,“ opísala svoju športovú cestu.

Šport jej priniesol do života lepší pocit a veľa radosti. Sem-tam aj nejaké tie endorfíny. „Občas som sa sama seba pýtala po behu, kde sú (smiech). Ale v princípe som asi vždy cítila akúsi spokojnosť, že som to dokázala, či už odbehať niekoľko kilometrov alebo odcvičiť nejakú hodinu. A párkrát som zažila veľmi silný pocit uspokojenia, že toto bola fakt dobrá hodina a hoci som mŕtva, teším sa,“ priblížila svoje pocity po pohybových aktivitách.

Za to najťažšie na celom chudnutí považuje stravovanie, zvykanie si na primerané porcie a primerané maškrtenie. „Ja som proste jedák odmalička. Všetci v rodine spomínajú na to, ako som vždy každému chodila do taniera, od útleho detstva,“ pripomenula si minulosť.

Po kompletnej zmene života si Eva nevie spomenúť na nič, čo by jej chýbalo z toho predchádzajúceho. „Teraz som spokojnejšia a šťastnejšia. Áno, udržať si váhu stojí námahu, ale má to veľa, veľa benefitov,“ povedala.

Zo 143 kíl sa za tri roky dostala na 70. A čo jej to prinieslo do života? „Slobodu! V tom najzákladnejšom zmysle slobodu v obliekaní, že si môžem kúpiť to, čo sa mi páči a nie to jediné, do čoho sa dokážem natrepať. Aj slobodu v pohybe, teraz milujem chodiť do hôr a som úplne nadšená, že som zvládla aj nejaké dvojtisícovky. A prinieslo mi to aj viac sebalásky a sebavedomia,“ zhodnotila benefity chudnutia.

No nie je to len o kilogramoch. Urobila aj ďalšie dôležité kroky. „Hlavne som sa vzdala myslenia tučného človeka. Vždy som mala pocit, že keď urobím nejakú chybu, tak je to horšie ako chyby iných, lebo ja som tá tučná a potom som tá tučná a ešte aj blbá alebo tučná a nemotorná. A vedela som sa nejakými svojimi trapasmi umárať strašne dlho. Takže som prestala byť na seba vlastne zlá. Uvedomím si, keď urobím chybu alebo sa jemne strápnim, ale nemám už problém to priznať aj pred ostatnými a "nebičujem sa" za to,“ upozornila na ďalšiu vážnu zmenu, ktorá sa udiala.